4. kapitola- Najlepší deň môjho života
Toto bol najlepší deň môjho života! Celý deň! Ráno sme sa dohodli s Jess, že prídeme do školy o 6:45 aby sme mohli blbnúť. Tajne sme sa prešmykli cez upratovačky a šli hore po schodoch do našej triedy. Upratovačky totiž chránia vchod školy aby tam hore nikto nevošiel do 7:40. A my sme sa tam prešmykli! Vošli sme hore a vysvietili celú školu. Naháňali sme sa po celej škole a vždy keď sme počuli, že idú upratovačky, tak sme sa rýchlo skryli do najbližšej triedy. Bola to sranda. Tak sme sa rehotali! Potom o 7:40 keď pustili žiakov do tried, skryli sme sa do skríň a vystrašili našich spolužiakov. Jeden spolužiak sa tak zľakol, že kričal jak baba. My s Jess sme sa potom z neho smiali 10 minút. Dokonca sa nám darilo aj vo volejbale. A to my s Jess sme antitalenty na športy! Poobede sme šli na nákupy. Wow! Tak to bola sila! Nakúpila som si päť šiat, tri podprsenky, štyri tričká a dvoje nohavíc. Keď sme došli domov, Jess mi pomohla s balením vecí. Dokonca sme sa dohodli, že sa budeme od teraz každý deň rozprávať po anglicky aby som si zvykla. No nie je Jess zlatá?? Ja ju zbožňujem! Bude mi strašne chýbať! Strašne! Dohodli sme sa, že príde ku nám cez každé prázdniny. Budeme spolu každý deň skypovať a tak. A zas to na mňa doľahlo! Chce sa mi plakať. Ja tam budem bez nej! Zahodím všetky naše pätnásťročné spomienky!! To nie!! A už mi je do plaču. To nie! Všetko mi chýba. Cŕŕŕn. Zazvonilo niečo. No, mobil to nebol. Zvonil niekto pri dverách. Poutierala som si slzy a pomaly šla k dverám. Nechcela som otvoriť, ale ten človek bol neodbytný. Otvorila som dvere a stála tam ďalšia moja kamarátka: „To kedy si mi chcela povedať, že ty odchádzaš do Anglicka??!!“ Ja som sa len v tichosti rozplakala. Ona to pochopila a vošla dnu. Táto moja kamarátka, je kamarátka z tanečnej. Zabudla som vám spomenúť, že som niekedy tancovala ľudové tance. A s touto kamarátkou som stále zostala veľmi dobrá kamarátka. Volá sa Lea. Mám ju veľmi rada. Je strašne uletená, tak ako ja: „Prepáč mi to Lei, ale vidíš, že sama som z toho mimo. A ty o tom odkiaľ vieš??“ povedala som so slzami v očiach. „Povedala mi to Jess, volala som jej, či náhodou nie si s ňou, lebo si nebrala mobil“ odpovedala mierne nahnevane Lea. Chvíľu sme sa tam ešte tak rozprávali, a potom sme sa dohodli, že prídem sa pozrieť na ich tanečnú, stretnem sa so starými priateľmi a urobím rozlúčkovú. To je dobrý nápad!! Ale asi sa tam rozplačem!! Bože to je všetko také smutné! Už mám len asi tak 12 dní a potom odchádzame! Mám už len 12 dní na rozlúčky!! Dnes všetko zorganizujem. Všetky rozlúčky, so školou, tanečnou, Leou a Jess. Takže, zajtra idem na tanečnú a idem sa s nimi po tanečnej rozlúčiť. Dnes to oznámim rodičom. Bože to je smutné!! Už viac nemôžem písať.