„Jess!!!! Ahoj! Mohla by si dôjsť na skype?! Nemám veľa kreditu a je to dôležité!“ „Jasné Becky, čo sa deje?!“ „POPLACH!“ Jess sa zasmiala a zložila. Vedeli sme, že keď jedna z nás povie POPLACH, znamená to niečo o chalanoch. Vždy sme to tak robili aby sme nemrhali kredit. Dobré, čo?

Na skype:

„No ahoj Becky, o koho ide?!“ povedala a zasmiala sa. „No tak....hmmm....pozeráš X-Factor?!“ povedala som a začervenala som sa. „Áno, ale ja chcem počuť o tom chalanovi!“ „Veď on tam bol! Videla si Nialla Horana?! Taký krásny blonďáčik s modrými očkami.“ „Och! Áno viem! Je veľmi zlatý! A ty s ním chodíš?! Omg! Rebecca ty si číslo!“ „Ale nie, zatiaľ nie, ale Harry postúpil do časti skupiny a Niall bude s ním! AAAAAA! A dnes sme sa rozprávali! A ja som urobila veľký trapas, ako vždy a mne sa zdalo, že sa Niall aj trošku začervenal!“ Jess otvorila ústa a tento krát kričala ona: „ÁÁÁÁÁÁÁÁ! Tak to držím prsty!! A aký trapas si urobila?!“ Keď som jej to dopovedala, Jess sa začala rehotať a potom som jej povedala o tom výpredaji, ktorý je nakoniec zajtra, aj o Marry. Spýtala som sa Jess čo jej mám kúpiť. „Becky veď ma poznáš 16 rokov! Vieš čo by sa mi páčilo,“ žmurkla na mňa. Mala pravdu predsa ju poznám. Mala som šťastie, že som bola sama doma a mohla som skypovať, ale musela som končiť, lebo už som mala ísť do práce. V škole je to také nudné keď tam nie je Harold.

V práci:

„Čau Marry, dnes máme zmenu spolu, že?“ „Áno, to máme.“ „Super, chcela by som s tebou pokecať, takže zajtra je rýchly výpredaj na Oxford street, nešla by si so mnou?“ Marry sa úplne rozžiarila: „Jasné! Už sa teším, tiež som tam chcela ísť, ale nemala som s kým, mám našetrené úspory, je ich celkom dosť. WOW! Becky to je super!“ „Ja viem už sa teším, a teraz ideme pracovať......“

Po práci:

„Marry? Neskočíme niekde? Ja som strašne hladná, a skončili sme skôr.“ „Ja mám čas, kľudne.“ „Super som hladná, neskočíme do Nando´s? Vraj je to fajn reštika a ešte som tam nebola.“ „Nie?!! Čože??!! Tak to tam musíme skočiť!“ Cesta trvala asi tak 5 minút, nebolo to ďaleko od našej práce. Zrazu som si všimla veľký červený nápis Nando´s. Keď sme vošli dnu bolo to veľké. Stále som sa okolo seba obzerala. Sadli sme si k stolu pre dvoch. Objednali sme si MEGA pizzu. Ako predjedlo sme dostali smaženú kukuricu. „Marry, kde je tu wc?!“ „Pôjdeš stále rovno a tam uvidíš dvere s wc!“ „Aha jasné diki.“ Jasné, že som sa nevedela zorientovať, no šla som stále rovno. Našťastie sa mi nestal žiaden trapas a trafila som tam. No asi som sa preriekla. Vošla som totiž na pány. A neuveríte kto tam bol. Niall! Práve si umýval ruky. Začervenala som sa a vyletela okamžite von. Takto sa už druhýkrát strapniť a pred Niallom. Takto ho chcem zaujať?! Ja som blbá! „Becky počkaj!“ „Hmm, ahoj,“ bola som červená jak paradajka. „Čo tu robíš?“ „No práve idem na WC, ale nejak som netrafila......“ Niall sa zasmial: „Ja som myslel, čo robíš v tejto reštike nikdy som ťa tu nevidel.“ Ešte väčší trapas: „Aha, no vieš mala som po práci voľno tak sme tu s kamoškou skočili, ešte nikdy som tu nebola a čo tu robíš ty??“ „Už sme so Simonom cvičili a tak sme tu s chalanmi skočili.“ „Čože?? Takže je tu aj Harry? Prečo som vás nevidela.“ „Tak to neviem, ale som rád, že som ťa stretol.“ „Aj ja, ale už by som mala ísť na ten záchod lebo Marry mi tú pizzu celú zje.“ Niall sa usmial a šiel. „Bože môj Becky, čo si tak dlho robila na WC?!“ „Neboj sa nebola som na veľkej potrebe, ale niekoho som stretla.“ Všetko som jej povedala kým sme jedli pizzu. Bola z toho mimo. Keď sme konečne dojedli a zaplatili konečne som si ich všimla. No, nemohla som ísť za nimi len tak. Nevedela som čo robiť. Našťastie ma Harry zachránil a zakýval mi. Tiež ukázal, že mám prísť ku ním. Bola som nadšená a zobrala som aj Marry. Sama by som tam nešla! „Ehm...čaute. Toto je moja kamoška Marry.“ „No čaute, však si sadnite, nie?“ povedal veselý Harry. Sadli sme si a pozerali. Skoro všetko jedlo už mali zjedené. Len im tam ostala ešte pizza, ktorú Niall dojedal. „Kľudne si dajte pizzu,“ povedal myslím Louis. Marry si nedala vraj bola plná, ale do mňa sa ešte niečo zmestilo. Trošku sme pokecali no, Niall so mnou vôbec. Len sa na mňa pozeral a usmieval. Uvedomila som si, že už je veľa hodín: „Sorry chalani, ale už by som mala ísť.“ „Aj ja,“ rýchlo sa pridala Marry. „Už?!“ spýtal sa asi Liam. „No tak dobre čaute,“ povedal Harry a objal mňa a potom aj Marry. Ostatní chalani to zopakovali. Išli zaradom. Po Haroldovi išiel Liam, Zayn, Louis a nakoniec Niall. To objatie od Nialla som si užila. Bolo to krásne! Práve ležím v posteli a stále tomu nedokážem uveriť. Toto bola určite náhoda. No.....Náhody Neexistujú!

Na nič iné nemyslím iba na chalanov! Teda chalana! Asi by mi už trebalo dať facku........, ale keď ten blonďáčik je taký...ách! Čo si to vlastne namýšľam! Veď on možno ani nepostúpil a už ho nikdy neuvidím. A keď aj postúpil, tak určite má nejakú priateľku, alebo ma ani nechce. Mala by som naňho prestať myslieť a začať sa učiť. Mám posledné dva mesiace aby som si opravila známky. No už možno iba mesiac. Čudné je to, že momentálne som v práci, a učím sa geografiu. Neviem sa to naučiť, takže si pomáham sendvičom. Učím sa to už od rána a ľudia na mňa pozerajú ako keby som z višne spadla. No čo?? Nemám sa kedy učiť! AAAAAA!! Veď to je repríza zo včera z X-Factoru! Je to šťastie, že tu pán McRayen dal televízor! A Neuveríte kto tam išiel! Áno Harry!! Pozrela som si konečne to jeho vystúpenie celé, nie ako včera. Asi dva čísla po Harrym sa tam objavil ten neznámy blonďáčik! Okamžite som pridala hlas, odložila učebnicu a počúvala akom mi búcha srdce. Volá sa Niall Horan. Neviem síce presne ako sa to vyslovuje, no je úžasný. Má nádherný hlas. A keď zistil, že postupuje, ako zlato začal skákať.......ÁNO! Je to tak! On postúpil!!! Dobre, mala by som si prestať robiť nádeje. Začala som opäť obsluhovať zákazníkov. Zrazu prišla Marry: „Becky! Prepáč, meškám! Zmeškala som autobus! Ja viem, že si už mala byť dávno doma, ale.....“ „Marry! Kľud! To je v pohode,“ povedala som a usmiala sa. Zobrala som skate a vyrazila do ulíc Londýna. Zašla som sa pozrieť aj na Oxford Street (nedalo mi to). Mali nádherný výber a teraz boli samé zľavy a výpredaje. Jeden deň sa organizuje rýchly výpredaj, kedy si môžete vziať čo chcete za polovičnú cenu, ale máte na to 15 minút. Vraj ešte u presnia deň. Mohla by som zobrať aj Marry. Veď ja tu vlastne nemám žiadnu kamošku, ktorá by so mnou kecala o chalanoch, nakupovala, robila pyžamové party a to mi chýba. Už nech príde v lete Lea a Jess. Lea!!! Bože môj! Veď s tou som sa nerozprávala a nevidela už strašne dlho!! Mali by sme skypovať dnes večer. Snáď tam bude....

Večer na skype:

Našťastie Lea je tu!! Yes!! „Ahoj Lea!! Ako sa máš?? Vieš ako mi chýbaš? Ako je v Košiciach?? Prepáč, ja viem, že som sa dlho neozvala....“ „Ách! To je tá stará dobrá Becky, výrečná ako vždy! Anglicko ťa nezmenilo a to som rada,“ povedala Lea. A mala pravdu, aj keď ona je oveľa viac výrečnejšia ako ja. Spolu sme sa na tom nasmiali. „Tak mám sa celkom dobre, nie neviem ako ti chýbam, ale viem, som neodolateľná (Lea sa zasmiala), v KE je to stále také isté a na tanečnej tiež, len sa tu veľa ľudí popárikovalo, a ja stále čakám na svojho motorkára (opäť smiech), a posledné, v ktorom som ťa prerušila, tak výhovorky ti nepomôžu (a teraz už rehot)....., ale nie chápem, trvalo ti dlho kým si sa zmierila s prostredím. No a čo ty?? Čo si nešla do toho X-kaftoru, či ako sa to volá..?“ Ja som sa nevedela prestať smiať: „J-j-j-e ttto X-Factor“ „Aha, ale bola som len trochu mimo!“ Jááj! S Leou sme pokecali o všetkom a o ničom....ako vždy! :D A presne toto mi chýbalo.....Dohodli sme sa, že v lete príde sem, ale v inom termíne než Jess. Prečo?? Neviem, ale chcela som byť raz s jednou, až potom s druhou... No s Leou sme kecali asi do....23:00 :D A čo?! :D Bola som rada, že som ju počula. Potom som si len ľahla do postele a snažila sa zaspať. Presne tak...SNAŽILA! Nevyšlo to, a tak som sa šla najesť. Lenže ani to nepomohlo. Tak som sa obliekla a šla sa prejsť. Musela som však tajne, lebo mamka nám to nikdy nechcela dovoliť. A tu určite nie!! Bála sa, že nás nájde nejaký úchyl, alebo niečo podobné...No nevedela som spať! A zajtra bola škola...

Ďalšie ráno:

Som OK! Nebojte sa, v noci sa mi nič nestalo! Prešla som sa a došla domov. Okamžite som zaspala. Včerajšok mi vlastne pomohol prestať myslieť na Nialla a.....do kelu! Veď práve teraz naňho myslím....no čo už.  Vychystala som sa a šla do školy. Nevedela som, či bude v škole aj Harry. V nedeľu bol predsa v X-Factore. Odvtedy o ňom nič neviem....Á SMS! On mi číta myšlienky! Píše Harry: „Čau Beck! Dnes nebudem v škole lebo máme ďalšie kolo v X-Factore. Prídeš ma tam poobede podporiť?? Thank ya :-* :D“ Takže Harry počíta s tým, že tam budem. Ale uvidím tam Nialla, tak prečo nie?

Poobede v X-Factore:

Konečne som tu! V škole bolo tak nudne! Našťastie ma nikto neskúšal. Bol to taký ležérny deň. Na chodbe som však narazila na Lucasa. Vymenili sme si hnusné pohľady a šli ďalej. Momentálne je sám. Od môjho „výstupu“, pripomeniem vám, keď som sa s ním rozišla, je SINGLE, lebo všetky ostatné baby, ktoré ešte nezneužil mu už na to nenaleteli. No čo už, má smolu! Harry ide opäť spievať a dozvie sa či postupuje ďalej alebo nie. Vraj už bol spievať, čaká len na výsledky. Tak čakáme. Nialla som tu nevidela, dúfam, že tu je...

O hodinu:

Práve prichádza nejaký chlapík: „Liam Payne, Harry Styles, Louis Tomlinson, Niall Horan a Zayn Malik, come on!“ Držím Harrymu prsty!.....Počkať!!! Čo to?! Niall Horan?! ON ide tiež?! Takže je tu! Fú...to som si vydýchla! Spoza záves som sa pozerala čo im budú hovoriť. Vedľa nich, bola ešte nejaká partička dievčat. Nič nepočujem! Do čerta! Čo?? ČO?? Čo sa stalo?! Baby, aj chalani sa radujú a všetci sa objímajú!! Možno všetci postúpili! Yes!! Zrazu všetci vyleteli a Harry mne rovno do náručia!! Radovala som sa s ním a on ma zrazu bral niekam preč....k.....no nie! Bral ma k tým chalanom s ktorými stál na pódiu. „Becky, toto je Liam, Zayn, Louis a Niall, chalani toto je moja najlepšia kamoška Becky,“ povedal Harold. Ja som s červenela a usmiala sa. Nechápala som prečo ma im predstavuje až potom dopovedal: „Becky, neuveríš čo sa stalo! Nezobrali nás!..“ „Tak potom prečo sa tak tešíš?! Nechápem!“ „Počkaj! Nedopovedal som,“ povedal Harry, „ nezobrali nás ako jednotlivcov, ale spojili nás ako skupinu! Budeme súťažiť v časti SKUPINY a Simon je náš šéf! Chápeš?“ „Jasné, že chápem! To je super. Držím vám prsty chalani!,“ povedala som jemne a v duchu som sa tak tešila ako nikdy! Harry bude teraz veľa času tráviť s Niallom to je super! Musím uznať, že aj ostatní chalani boli krásni a baby budú po nich šalieť. Všetci sa šli tešiť so svojou rodinou a zostal pri mne iba Niall. Harry niekde odbehol! Do kelu! Harold ma tu musel teraz nechať samú s najúžasnejším chalanom?! Ja keď mám rozprávať s chalanom, ktorý sa mi páči, tak vždy urobím nejaký trapas! Začalo mi búchať srdce tak, že som sa bála, že vyskočí. Zrazu som vykoktala: „A ty nejdeš za nejakou svojou fajrerkou sa tešiť z postupu? Teda s frajerkou...“ OMG! A je to tu! Zas som sa nevedela vykoktať a ešte som aj povedala fajrerkou namiesto frajerkou, v angline to znelo takto: namiesto girlfriend som povedala grilfriend. Hrôza! Niall sa zasmial a povedal: „Nemám fajrerku ani frajerku. Mal som, ale skončilo to, no to je jedno. A ty čo nejdeš za Harrym?“ Vtedy som si uvedomila, že má krásny prízvuk, ale nie taký anglický....Prepočula som jeho otázku a povedala: „Prepáč, ale ty nie si odtiaľto však??“ Usmial sa: „Nie som z Írska. Z mestečka Mullingar. A ako si to vedela??“ „Vieš počuť to v prízvuku, nemáš ho ako Angličania, ale taký iný.....zlatší...“ zrudla som. „Ale ja tiež nie som odtiaľ,“ rýchlo som dodala, aby to nepochopil zle. „Čože? Naozaj? Nie si Angličanka? A odkiaľ si??“ „Zo Slovenska, asi nevieš kde to je čo? Je to asi niekde v strede Európy. Som z mesta Košice,“ usmiala som sa, keď som si spomenula na Košice. „Takže ty si nevedela po anglicky? Lebo máš prízvuk ako keby si tu žila odjakživa.“ „Ja som vedela po anglicky, ale nie až tak dobre, a nemala som taký prízvuk, ale bývam tu už asi tak 3 alebo 4 mesiace. Takže som ho nejak pochytila.“ Zasmial si sme sa. V tom do toho vošiel Harry. Bože, keď už odišiel mohol tam ešte chvíľu ostať! Joj! „Ahojte, vidím, že ste si celkom pokecali, Becky už musíme ísť vaši ťa zháňajú...“ Och moji rodičia sú tiež úžasní! Teraz ma zháňajú?! Doteraz som im nechýbala! „Tak choď, veď mi sa ešte aj tak určite uvidíme, teraz keď som s Harrym v amatérskej skupine,“ povedal a usmial sa a myslím, že aj trošku začervenal Niall. „Tak ahoj..“ usmiala som sa a zakývala mu. Odkýval mi späť. Bože stále na to myslím, toto je naozaj nádherný deň!!Liam Payne

Zayn Malik

„Som úplne dolámaná!“ vstala som a pozrela sa na hodinky. 11:00. Fúha, tak to som si teda pospala. Je čudné, že ma nikto neprišiel zobudiť. Zišla som dole po schodoch a v obývačke som našla lístok na ktorom bolo napísané: „Becky! Išli sme všetci na nákupy, lebo včera sme neboli. Nechceli sme ťa budiť. Vrátime sa okolo 12:00. Mamka.“ Usmiala som sa. Zrazu mi zazvonil mobil: „Ahoj Becky, tu je Marry. Vieš o tom, že máš dnes robíš poobede ty??“  „Jasné Marry, a od kedy??“ „Od 14:00 do 19:00“ „Aha, OK, ďakujem ahoj.“ „Ahoj.“ Na to mi opäť zazvonil telefón. „Kto zas otravuje v nedeľu na obed??“ pomyslela som si. Bol to Harry: „Becky, vieš o tom, že dnes o 17:00 je konkurz do X Factoru??“ „Ops!“ pomyslela som si. „Harry?? S tým mám malý problém.“ „Čo sa deje? Nehovor, že tam nebudeš môcť byť!! Veď ťa tam potrebujem!“ „Dobre ja prídem. Pá,“ rýchlo som zložila. Ako to teraz urobiť?? Robím až do 19:00!! Skúsim sa dohodnúť s pánom McRayenom. O 12:00 došli rodičia a začali robiť obed. Prišla som k mamke: „Mami? Počúvaj dnes ma zvezú domov Harryho rodičia, lebo idem za ním do X Factoru. Ide tam súťažiť. Ok?“ Mamka ako prepočula čo som povedala: „A ty si sa tam prečo neprihlásila??“ „Počúvaš ma vôbec?! Ja si myslím, že na to nemám a neriešme to. Dobre? Prídem okolo 21:00.“ „Rebecca! Veď zajtra je škola?? Už si naučená?? Veď poobede máš brigádu vo fastfoode, nie?“ „Áno, to mám. Idem sa učiť.“ Rýchlo som vybehla do izby a snažila sa niečo dať do hlavy! Nešlo mi to, stále som myslela len na X Factor. Bolo 13:00. Mala som urobené všetky domáce úlohy a nestihla som sa naučiť len deják. Ten som si hodila do tašky a povedala si, že ho zoberiem so sebou a snáď sa niečo naučím v práci. Zobrala som skateboard a dala som si na seba červené šaty. Dobre, šaty a skate nejdú k sebe, ale idem za Harrym do X Factoru, musím nejako vyzerať.

14:00

„Pán McRayen!“ bežala som do jeho kancelárie a kričala. „Čo horí, Rebecca?!“ odpovedal a ťukal do počítača. „Nie, prepáčte, ale chcem sa spýtať, či by som nemohla dnes skončiť pred 17:00. Viete, Harry ide do X Factoru a potrebuje ma tam! Ako podporu. Prosím vás.“ „Prepáčte, ale to nejde. Nemôžem zavrieť fast food o dve hodiny skôr.“ „A keby som zarobila viac peňazí? Dnes?“ „No, to by možno šlo, ale zákazníci sú v tom, že zatvárame o 19:00.“ „Tak napíšeme lístok na dvere, že z nejakého dôvodu sme skončili skôr a preto to tu bude zajtra otvorené o 2 hodiny dlhšie. Môže byť? A tak to vynahradím.“ Súhlasil! Nadšene som sa pustila do práce.

16:00
Mám už len 50 minút. Rýchlo som všetkých po obsluhovala a podonášala posledné jedlá. Pán McRayen zatiaľ vytlačil ten lístok na počítači a ja som začala upratovať stoly.

16:50
A už sa rútim na skate! Ako rýchlik! Musím to stihnúť, nechcem Harryho sklamať!
17:05
Stihla som to! Došla som síce až teraz, ale aspoň dačo. Vlasy mi stoja na všetky strany! No čo už, aspoň, že som tu. Harry ma hneď našiel a povedal, že ide siedmy. Teraz išlo ešte len prvé číslo. Sedeli sme spolu na lavičke. „Dáš to Harry! Neboj sa! Viem, že to dáš! Úžasne spievaš! Keby si nepostúpil, tak Simon je asi hluchý.“ Harry sa zasmial. Poobzerala som sa dookola. Plno chalanov a báb. Hlavne veľa černošiek. Chalani tu boli naozaj pekní. Ani sme sa nenazdali a už išlo 5 číslo. Začalo mi búchať srdce. Mala som väčší stres než Harry. Veľmi som s ním súcitila, akoby.....som išla na to javisko ja a nie on! Zrazu zakričali Harryho meno. Až som nadskočila. Objala som Harolda a pošepla som mu, že to zvládne. Harry vyšiel na javisko a začal spievať. Ani som nevnímala, že čo to spieval, len som počúvala ten hlas. Krásny. Neviem prečo, ale zrazu som zacítila niekoho pohľad na sebe. Otočila som sa. Ten neznámy chalan ihneď sklopil zrak. Ten chalan nebol veľmi vysoký (ani ja nie som), mal blonďavé vlasy a nádherné modré očká. Na sebe mal rifle a kockovanú červenú košeľu. Bol krásny! Asi najkrajší z tých všetkých chalanov (aspoň podľa mňa). Nejako som z neho nevedela spustiť oči, no akurát Harry dospieval a porotcovia hovorili, či postupuje alebo nie. Tak som sa otočila späť. Zrazu som začula len postupuješ a ja som zvrieskla. Všetci sa na mňa čudne pozreli. Ja som sa začervenala a sklopila zrak. No predtým som si všimla, že ten neznámy chalan sa zasmial. Harry zišiel z pódia a ja som ho objala. Najprv som sa opýtala, či by sme ešte nemohli zostať. Harry na mňa čudne pozrel: „A načo?? Veď už som odspieval?!“ Nechcela som sa Harrymu priznať, tak som len mávla rukou a šli sme preč. Zastavili sme sa v Starbucksu a dali si niečo na pitie. Vrátila som sa okolo 20:00. Išla som na počítač a skypovala s Leou. Nasmiala som sa. Lea je veľmi vtipný človek. Chýba mi. Keď sme skončili ľahla som si do postele a nevedela som zaspať. Stále myslím na toho neznámeho a krásneho chalana.....Takéto niečo sme si dali STARBUCKSE ;)

Moje šaty, cestou do fastfoodu :D

„Harry, no tak zdvihni to!“ myslela som si, keď som volala Harrymu. „Ahoj Becky, čo horí?!“ povedal ironicky Harry. „Nie! Ale mám super novinu! Ak do týždňa zariadim aby do fastfoodu v Londýne chodilo viac ľudí zoberú ma a zvýšia mi plat! Nie je to super?!“ „Áno, to je, ale ako to chceš urobiť?!“ „Darling (zlatko) ja som organizačný typ. Teraz síce presne neviem čo urobím, ale ja to dám! Ja sa len tak ľahko nevzdávam!“ povedala som a potmechúcky sa usmiala. „No, tak ako myslíš. Zajtra v škole. Bye.“  Zložila som a začala rozmýšľať ako to urobím. Budem robiť v meste reklamu??.....nie, budem hovoriť, že sú tam akcie?.....nie, lebo tie akcie nemá kto vyrobiť a ja tam ešte nepracujem. Tak čo teraz?? Mám nápad!! Urobím tam večerné vystúpenie! Zaspievam tam a možno tam prilákam viac ľudí, keď sa im bude páčiť môj spev. V speve som si verila. Vždy som sa na nejakej speváckej umiestnila od druhého až po prvé miesto. Skúsim to! Zapla som počítač a postupne začala vyrábať plagáty. Skončila som okolo 21:00. Rýchlo som si dala krátku sprchu najedla sa a šla spať, lebo ráno som mala budík na 5:00 aby som stihla rozvešať plagáty.

5:00 ráno
Rýchlo som si na seba obliekla mikinu s Mickey Mousom a vlasy si dala do konte. Plagáty som si dala do veľkej tašky a zobrala bicykel. Rútila som sa po celom Londýne ako šialená. Vylepila som ich na viditeľné miesta. Domov som sa vrátila o 6:30. Osprchovala sa, najedla, prezliekla a šla do školy. V aute mi docvaklo: „Aké pesničky ja budem vlastne spievať??! Veď to má byť celovečerný program! Od 18:00 do 21:00! Tri hodiny! Viac by mi rodičia nedovolili.“ „Becky, čau!“ zakričal Harry. „Ahoj,“ usmiala som sa. „Tak ako dnešná show??“ „Všetko je super, ibaže ešte neviem čo budem spievať a bojím sa, že nikto nedôjde.“ „Tak s tým ti viem pomôcť! Donesiem pár ľudí a poviem nejakých chalanom a babám, nech tam dôjdu. A prídem aj ja.“ „Naozaj Harry?? Veľmi pekne ti ďakujem,“ objala som ho. „Mali by sme si, ale pohnúť, lebo máme matiku.“ „Ajáj.“ Celý čas som myslela len na ten večer, či to vyjde. Vôbec som nevnímala učiteľku, aj keď hovorila dosť dôležité veci o tom, že čo sa nám treba učiť na záverečné skúšky. Po škole som sa snažila nájsť Harryho, lebo už som mala rozmyslené, že čo budem spievať. Lenže kde sa zas ten chalan zašil?! V poslednej dobe sa len všade zašíva. Hľadala som ho po celej škole. Zrazu som začula nádherný spev. „Wow ten ako krásne spieva, bohužiaľ, Harry má smolu, chcem zistiť kto to tak úžasne spieva,“ pomyslela som si. Keď som však otvorila dvere bola som prekvapená: „Harry?? To si spieval t-t-t-y??“ zakoktala som sa. „Nie, to bolo CD,“ povedal neisto. „Neklam mi! Viem, že si to bol ty! Ako to, že spievaš? Odkedy spievaš??“ mala som milión otázok. „Vieš spievam už dlho, ale nikdy som to nikomu nepovedal. Vie to len moja rodina. Prečo som to nepovedal, neviem......chcel som ti to povedať, ale nechal som to tak. Proste ide tu o to, že sa hlásim do X-Factoru.“ Ja som len vypleštila oči. „Zaspievaj mi niečo.“ Harry mal nádherný hlas. Naozaj taký zaujímavý. Iný. „Harry, ty si úžasný. Neurobil by si so mnou dnes duo??“ „Jasné, aspoň si to vyskúšam pred ľuďmi,“ usmial sa. Chytila som ho za ruku a bežali sme smerom k východu zo školy. Rozhodla som sa, že pôjdeme ku mne domov. Asi tak za hodinu sme tam boli. Vošli sme do mojej izby. „Tak akú pesničku zaspievame??“ spýtal sa Harry. „Ja viem! Without you od Davida Guetty,“ povedala som a zapla youtube. Ihneď sme sa chytili. Je to super pesnička. Keď sme docvičili Harry šiel domov aby sa prezliekol. Keď som ho odprevádzala k dverám začula som nejaký hukot v Tomiho izbe. Vošla som dnu a uvidela.........................Tomiho s dajakou babou. Myslím, že sa snažili bozkávať sa (moc im to nešlo). Harry a ja sme otvorili ústa dokorán. „Becky, toto je Katy....“ povedal nesmelo môj braček. „Ahoj Katy, som Tomiho sestra,“ usmievala som sa, „Prepáčte ak som vás vyrušila. Tak sa majte,“ zavrela som dvere do izby. Harry aj ja sme spustili hlasný rehot. Keď sme sa konečne dosmiali dohodli sme sa, že o 17:00 pred mojim domom. Pár minút po Haroldovi odišla aj celá červená Katy. V izbe som si zapla rádio a začala sťahovať pesničky na CD. Zavolala som aj pánovi McRayenovi a povedala mu čo na večer chystám. Súhlasil. Začala som prehrabávať skriňu a hľadať nejaké šaty. Našla som také s kvetinovým vzorom, a k tomu som si zobrala aj také isté topánky na plnom podpätku. Vlasy som si natočila a išlo sa.
17:00

„Becky, pohni si, veď to nestihneme,“ kričal  Harry. „Prepáč, už idem,“ zakričala som späť. Došli sme tam okolo 17:15. Javisko už bolo pripravené. Nastavila som mikrofón a dohodla sa s Marry, že kedy mi má čo púšťať. Tiež som sa s Marry dohodla, že musíme urobiť nejaké akcie, na ktoré tu prilákame ľudí. Bolo 17:50 a ja som rozmýšľala ako uvediem ten program.

18:00

Bola som nervózna, lebo tu prišlo málo ľudí. No čo už! Musím začať s programom lebo odídu aj tí ľudia, ktorí sú tu. „Prosím o pozornosť. Volám sa Rebecca a dnes budem uvádzať a zároveň účinkovať v tomto programe. Takže prajem príjemnú zábavu a dúfam, že sa vám to bude páčiť. Ako prvé by sme si mohli dať niečo pomalé, takže prosím poďte si zatancovať na parket.“ Ukázal som Marry zdvihnutý palec a tá zapla hudbu. Zozačiatku na mňa iba všetci pozerali a nikto netancoval, to bola Marryina chvíľa. Všetkých sa popýtala, čo si objednajú. Asi tak v polke pesničky sa nejaký ľudia zdvihli a začali tancovať. Keď som si všimla, že to zaberá, tak som zaspievala ešte za touto dve pomalé pesničky. Vedela som, že ľudia budú smädní a budú chcieť si objednať vodu. „Myslím, že už bolo dosť pomalej hudby. Tým, že už je tma, treba to dať trošku do pohybu!“ Začala som spievať tango od Shakiri- Objection. To sa každému páčilo. Tak som potom začala spievať The Ketchup song a poprosila som všetkých nech začnú tancovať. Všetci poznajú tieto kroky. „Aserejé ha e jé...“ spievala som, ľudia sa dobre bavili a Marry nestíhala nosiť pitie. A teraz čo?? Treba tých ľudí nechať v tempe. A mám tu predsa Harryho, takže si dáme.......Macarenu. „A teraz si dáme tanec, ktorí máte všetci veľmi radi....Macarena! Harry poď na javisko.“ Harry sa na mňa naštvane pozrel, že som do toho zatiahla aj jeho, ale neprotestoval. Macarenu sme si dali asi trikrát. Ľudia ju majú fakt radi. „Výborne a teraz si dáme maličkú prestávku,“ povedala som celá spotená. „Becky?? Čo to robíš, veď nám to ide veľmi dobre!“ povedala Marry mierna naštvane. „Marry, kľud, ja mám nápad. Koľko máte jedla navareného??“ „No dosť, tým, že si z fastfoodu urobila reštauráciu!“ „Super!“ „Becky, ale čo chceš robiť.....???“ „Kľud to uvidíš, nechaj to na mňa, viem čo robím.“ „A teraz dámy a páni vyhlasujem tombolu. Táto tombola sa nachádza na pultovom stolíku. Vylosovaní môžete vyhrať napríklad jedlo zdarma, zľavové kupóny do tohto fastfoodu a kopu ďalších cien. Takže môžete začať. Zišla som z pódia a rýchlo som spolu s Marry vyrobila tombolu. Tombolu mal na starosti Harry. Marry mala na starosti jedlo a ja zabávanie.  „Tak a teraz sa môžeme vrátiť k programu. Znova by sme si mohli dať nejakú pomalú pesničku. Napríklad Hallelujah.“ Na túto pesničku sa všetci zdvihli a začali tancovať. Po tejto pesničke som sa rozhodla, že prilákam ľudí k tombole. „Takže, teraz by sme sa mohli pozrieť na tombolu. Zatiaľ dalo svoje lístočky do tomboly 20 ľudí, takže poponáhľajte sa, lebo tombola trvá iba do 20:30 a potom vyhlásime víťazov.“ A teraz by som poprosila môjho kamaráta Harryho, aby prišiel na pódium a zaspieval nám niečo. Harry na mňa zdesene pozrel a stiahol ma z pódia: „Rebecca! Čo to robíš?? Ja neviem čo mám spievať!“ „Ale no tak Harry! Niečo zaspievaj! Musíme zabaviť ľudí a ja musím prilákať viac ľudí k tombole. Veľmi mi to pomôže! Prosím!“ povedala som a ani neviem prečo, ale dala som mu pusu na líce. To Harryho zjavne presvedčilo a šiel spievať. Ja som zatiaľ vybehla von do inej reštiky. Tam som prišla k pultu kde bolo najviac ľudí a povedala barmanovi: „Viete o tom, že vedľa v tom fastfoode majú úžasný program, tombolu a spieva tam nejaký nádherný chalan??“ v tom všetci spozorneli, hlavne dievčatá. „A čo ja s tým mám?“ „Nič, ja len, že by ste sa mohli prísť pozrieť ak máte voľno,“ usmiala som sa a išla preč. Utekala som späť a za mnou asi tak 20 ľudí s tým, že to chcú vidieť. Ja viem, že som to urobila tak hnusne, ale potrebujem tú prácu a chcem ukázať šéfovi, že ja to dám. Vyskočila som na javisko. „Výborne Harry. Teraz by som poprosila Marry aby nám povedala stav tomboly.“ „V tombole je 35 lístočkov.“ „Wow, to je úžasné, ale ak ste zabudli (to som urobila naschvál pre tých nových 20 ľudí) tak hráte o zľavové kupóny v tomto fastfoode, jedlo zadarmo a ešte mnoho ďalších cien, takže odporúčam tam skúsiť dať svoje meno. A zatiaľ kým vy budete hrať vám Harry a ja zaspievame pesničku, ktorú asi každý pozná.....Without you!“ Tie baby začali šalieť, keď počuli Harryho hlas a Harrymu to zdvihlo sebaistotu. To ma tešilo! Dve muchy jednou ranou. Keď sme dospievali bolo presne 20:30. Takže tombola! „Tak a náš večer sa blíži ku koncu, takže sa pozrieme na tombolu. Idem losovať prvých troch šťastlivcov. Marry vylosuj toho, kto bude mať zľavový kupón!......a je to...........slečna Michelle Rayen. Gratulujem! Teraz Harry....ide o jedlo zdarma!.....a je to..............pán Tony King. Gratulujem!! A teraz vylosujem ja posledné meno, ktoré vyhráva duo s Harrym! ..............a je to......................slečna Olivia Gibson! Gratulujem!!“ Príďte si vyzdvihnúť ceny aj so svojim lístočkom. Keď každý dostal to čo vyhral prišiel rad na Harryho a Oliviu. „Tak a teraz príde Olivia a Harry.“ Nakoniec zaspievali pesničku Without you, lebo nevedeli, čo iné majú zaspievať. „A teraz posledná pesnička! Povedzte akú chcete!“ „Macarena!!“ ozvalo sa. „Vy máte tú macarenu naozaj radi. Tak teda macarena! A všetci poďte na parket!“ Túto poslednú pesničku som si užila aj ja. Potom som ja a Marry nablokovali všetkým účty a z „reštiky“ odišlo asi tak 30 ľudí. Ostatní si dali ešte niečo na pitie. Začali sme s Marry počítať peniaze. „Za tri hodiny sme zarobili dokopy........350 dolárov!!“ povedala s údivom Marry. „Becky, odviedla si výbornú prácu! Nikdy ešte nikto nezarobil za 3 hodiny toľko peňazí. Takže ťa beriem! A zvyšujem ti plat! Dostaneš 30 dolárov za hodinu. Bol by som rád ak by si tu bola od pondelka do piatka vždy po škole. A ešte ty.....Harry! Tebe ponúkam prácu každú sobotu! Každú sobotu by ste mohli urobiť nejaký program! Ak bude úspešný, určite sa vám bude plat zvyšovať!“ povedal pán McRayen s úsmevom. My sme si z Harrym tľapli rukou a objali sa. Rozlúčili sa s Marry a šli šťastne domov. Mali sme novú prácu obidvaja!

Moja mikina s Mickey Mouse ;) (Foto zo stránky na fb: Smile..:))

Marry (baba s fastfoodu)

Moje topánky

Moje šaty

„Ach!“ povzdychla som si. Znova som musela ísť do školy. Dala som si na raňajky aspoň jogurt a nastúpila do auta. V aute som ešte spala, až kým sme nedošli pred školu. V škole som sa snažila nájsť Harryho, no namiesto toho som našla niekoho iného! Lucasa!! Čo tu ten robí? Nie!! Zrazu mi všetko začalo do seba zapadať ako puzzle. Harry ho pozná zo školy! Prečo mi to nepovedal. Nechcela som aby si ma Lucas všimol, a tak som sa skryla za skiňu. No, už bolo neskoro. Lucas zamieril priamo za mnou. No v tom mu do cesty vošiel Harry. To tu musel prísť práve teraz?! Harry sa naňho naštvane pozrel a povedal: „Lucas, get out!“ To znamená: „Lucas vypadni!“ No ja som sa za Haroldom rozbehla a povedala som mu: „Prestaň! Veď ti nič neurobil.“ „Mne nie, ale tebe niečo urobí a to nedovolím,“ chytil ma za ruku a odviedol ma do triedy. No, mňa Lucas lákal. Tak som sa cez prestávku vyparila z triedy. Chcela som nájsť Lucasa. „Au!! Nevieš dávať pozor?!“ naštvane som povedala, lebo niekto do mňa narazil. Neuveríte kto to bol! No, vlastne uveríte....Lucas! Usmial sa a povedal: „Sorry...Becky.“ Ja som bola v siedmom nebi. Lucas je nádherný. Nejak sa ku mne podozrivo približoval a ja som sa vôbec nebránila! Áno! Je to tak! Pobozkal ma! A povedal mi, že som nádherná a nevie na mňa prestať myslieť. Ja som to cítila tak isto. Takže sme spolu. Lucas ma bol odprevadiť pred triedu. Išli sme ruka v ruke. Nechcela som aby to Harry vedel, takže sme sa rozlúčili za jednou chodbou tesne pred triedou. No, v tom si nás všimol Harry. čo tu ten sakra robí??!! Keď nás uvidel naštval sa a odišiel. Rozbehla som sa za ním a kričala, nech zastaví. Celý deň so mnou nekomunikoval. Vždy keď som sa približovala k jeho lavici odišiel urazene z triedy. Prečo mi to robí?! Večer som mu napísala desať SMS. No on ani na jednu neodpísal! Bola som z toho celého nervózna! Nesmiem stratiť Harryho!! Na ďalší deň ráno som za ním okamžite pribehla. Harry sa snažil utiecť, no ja som ho dobehla a silno som ho chytila za ruku: „Harry! Prečo mi to robíš? Veď sa predsa nič nedeje.“ Harry bol ticho. „Je síce pravda, že chodím s Lucasom, ale ty nemáš pravdu. On nie je taký. Je milý a dobrý! Neodsudzuj ho! Veď ho nepoznáš!“ povedala som mu rýchlejšie, než by mi stihol utiecť. No to však už Harryho naštvalo: „Ty ho nepoznáš Becky!! Ja s ním chodím do školy už dva roky!! A viem čo je zač!! Chodil už z každou babou v tejto škole. A ty si jeho nový objav. A každú iba využil! Ja nechcem aby si skončila tak isto! Mne na tebe záleží. Snažil som sa ťa chrániť, hovoril som ti stokrát, že si s ním nemáš začať! No ty si ma neposlúchla! Nič mi nevysvetľuj. Mňa to proste štve. A ty na to prídeš!“ odtrhol sa odo mňa a šiel do triedy. Znova som si pomyslela, že to len Harry žiarli a nechala som to tak.

Konečne sa nám skončila šiesta hodina a to znamená, že ideme domov! Bola som taká nadšená až kým som si niečo nevšimla! Keď som si išla odložiť veci do skrinky videla som ako sa Lucas bozkáva s inou!! Ako to??!! Veď dnes sa predsa bozkával so mnou! Je to idiot! Harry mal pravdu!  Rozplakala som sa a utiekla som. Nevedela som kde mám ísť. Ihneď ma napadol Harry. Musím sa mu ospravedlniť.

Cŕŕŕn. „Ahoj Becky...“ nestihol ani Harry dopovedať a už som sa naňho hodila. Teda, objala som ho a rozplakala sa. „Bozkával sa s inou však??“ skonštatoval Harry. „Ako si to vedel??“ povedala som prekvapene. „Vieš Beck, ja ho na rozdiel od teba poznám! A toto robil každej babe,“ uškrnul sa Harry. A toto mi dodalo silu! Utrela som si slzy a povedala si, že on za to nestojí! „Tak potom zistí, že Rebeccu ťahať za nos nebude! Ja mu to ešte zrátam! Ja som levica (znamenie Lev), takže takí chalani ako Lucas majú smolu!“ zasmiala som sa spolu s Harrym.

 Bolo ráno a ja som sa tešila na pomstu! Lucas ešte nezažil to čo zažije! Zaujímavé však bolo, že pred školou ma čakal Harry. „Čo tu robíš?? Veď vždy ma čakáš až v triede,“ poznamenala som. Harry s úškrnom odpovedal: „Toto si predsa nenechám ujsť!!“  Zasmiala som sa a vošla dnu. Začala som hľadať Lucasa. Keď ma uvidel povedal: „Čau láska. Ako sa máš srdiečko?“ Ja som sa len usmiala a odpovedala: „Za chvíľku sa budem mať oveľa lepšie srdiečko!“ Vlepila som mu facku. Keď to Harry uvidel začal sa smiať. Lucas len otvoril ústa dokorán. „Vieš srdiečko, ja nie som naivná! Ja som ťa včera s tou kráskou videla ty jeden sukničkár! A ja nie som ten typ človeka, že to nechám tak! Takže je koniec! Láska!“ povedala som ironicky a odišla. Ešte som mu stihla poslať aj vzdušnú pusu. Harry mal z toho poriadnu zábavu. A ja som bola spokojná. Lucas má to čo si zaslúžil! No, v Anglicku sa človek fakt nenudí!

O dva mesiace neskôr...

Už sú to dva mesiace a dva týždne čo som v Anglicku. Pomaly už začínam zabúdať slovenčinu! Našťastie ma do nej späť uvedie Jess, keď s ňou skypujem. Nič sa nezmenilo. Stále som voľná, Harry je stále môj najlepší kamoš, chodím do školy, bývame v dome....naozaj sa nič nezmenilo!! Možno mi už chýba ten adrenalín, ktorý som zažívala na Slovensku....asi niečo začnem robiť! Nájdem si brigádu!! To je super nápad, aspoň sa nebudem nudiť! Išla som do kuchyne, zobrala prvé noviny a otočila na stranu, kde sú vypísané všetky brigády......a hneď som niečo aj našla. Práca v rýchlom občerstvení („fastfood“).  Budem pracovať s jedlom, to je super!  Našla som si tú ulicu a rozhodla sa, že tam zájdem. Šla som tam pešo, lebo bolo to tu celkom blízko pri našom dome. No.....až tak blízko zase nie, lenže to som zistila až po polhodine hľadania tohto fastfoodu. Hľadala som majiteľa fastfoodu a tak som sa to spýtala nejakej brunetky: „Prosím ťa, ty tu pracuješ však, nemohla by si ma zaviesť za vedúcim, hľadám si tu prácu,“ povedala som milo. „Veď ty si Becky! Pamätáš si ma?? Som Marry!“ povedala s radosťou brunetka. Až teraz som si všimla, že je to naozaj Marry. Marry je jedno z dievčat, ktoré chodilo s Lucasom: „Aha, tak ahoj Marry. Odvedieš ma prosím ťa za tým vedúcim??“  „Oh, áno prepáč,“ povedala Marry. Klop, klop, klop. „Dobrý deň pán McRayen, volám sa Rebecca Paulo a chcela by som tu pracovať,“ povedala som odhodlane. Pán McRayen bol približne štyridsať ročný pán z hnedými vlasmi a okuliarmi: „Prosím Rebecca sadnite si. A teraz mi prosím vás povedzte dôvod a všetky ostatné potrebné informácie.“ Hlboko som sa nadýchla a dúfala, že netrepnem nejakú blbosť: „Volám sa Rebecca Paulo, mám 16 rokov a študujem na strednej škole v Holmes Chapel. Som zo Slovenska a bývam tu dva mesiace. Som veľmi zodpovedná a spoľahlivá.“ Pán sa zamračil a povedal: „Potrebujeme, nejakých nových brigádnikov, lebo toto je fast food a zatiaľ mám pocit, že to je slow food, lebo tu máme málo zamestnancov. Povedala si, že si zodpovedná a spoľahlivá. Tak urobíme malú skúšku. Ak tu do týždňa zariadiš to aby tu začalo chodiť veľa ľudí beriem ťa a zvýšim ti plat, ak nie tak nič z toho.“ Súhlasila som! Vedela som, že na takéto organizačné veci som dobrá. Podali sme si ruky a ja som šla domov. Cestou som rozmýšľala ako tam dostať nových ľudí.

Ráno som si hneď na prvej hodine začala robiť nákresy mojej novej izby. Už zajtra maľujeme a ja nemám ešte nič vymyslené!! Takže som sa to rozhodla robiť dnes cez hodinu. Harry sa ma cez prestávku pýtal, či som zohnala nejaké knihy na ten projekt. Vtedy ma napadol ten trapas, ktorý sa mi stal s tým neznámym, teda s Lucasom. Tak som sa neudržala a všetko som to Harrymu vyklopila. Harry len otvoril ústa dokorán a povedal: „Lucas?? Really?! He is....“ Harry neodpovedal a zatváril sa kyslo. Prehltol slinu a dopovedal. Vraj je to sukničkár! Síce je nádherný, ale veľmi rád baby podvádza a využíva. Radil mi, nech si s ním nič nezačínam. No, mne sa Lucas páči. A nemôže byť taký! Zaoberá sa takou hlupaňou ako som ja! A to je čo povedať! Z Harryho hneď vyhŕklo, že ja nie som hlupaňa, že som to najúžasnejšie dievča a najlepšia kamarátka. Vraj on je ten sprostý využívač báb. A tak som len prikývla a poďakovala. Hneď som si pomyslela: „A čo keď iba Harry žiarli?! Čo keď sa bojí, že sa už s ním nebudem kamarátiť, alebo, že naňho nebudem mať čas?! V nedeľu ho uistím, že stále budem jeho najlepšia kamarátka a nič ani nikto to neprekazí. A prečo až v nedeľu?? Tak, lebo teraz na to nemám čas! Musím urobiť ten návrh izby!“ Celý zvyšok piatka som sa stále niečo čarbala do tých mojich papierov. Keď som konečne dorobila všetky tie návrhy ľahla som si do postele. Zrazu na mňa doľahla chvíľka smútku. Zapla som si hudbu a prezerala som si albumy od Jess aj od tanečníkov. Dojalo ma to. Potrebovala som sa trochu prevetrať. Zajtra je predsa sobota a školu nemáme. Pôjdem sa prejsť po Londýne. Veď aj tak je len 17:00. Obliekla som si na seba džínsy, tričko a modrú mikinu. Pomaly sa začínalo stmievať. Večerný Londýn sa mi naozaj páči. Je to ako na Vianoce. Všetko je krásne vysvietené, pofukuje príjemný vetrík a nočná obloha má plno hviezd. Sadla som si na lavičku a začala premýšľať. Premýšľala som o Jess, mojich bývalých spolužiakoch a o kamarátov z tanečnej. Ako sa si má Lea?? Kedy ma príde navštíviť Jess. Je to len päť dní, čo sme sa tu presťahovali, no mám pocit ako keby som tu bola už večnosť. Jess mi veľmi chýba. Nikto mi ju nenahradí. Ani Leu! Harry je síce môj najlepší kamarát na svete, lenže je to chalan. A je to  iné keď sa kamarátite iba s chalanom. Vtedy som sa kamarátila hlavne s babami. Takže s Haroldom sa nerozprávam o babských veciach. A to mi možno trošku chýba. Z môjho premýšľania ma vyrušili londýnske hodiny, ktoré začali zvoniť na celý Londýn. Vtedy mi došlo, že už je 19:00. Mamka nemá rada, keď sa takto neskoro potulujem po Londýne a ešte k tomu sama. Tak som sa rýchlo rozbehla domov. Doma som sa poriadne najedla a šla sa osprchovať. Sadla som si pred televízor. Práve išiel film „Láska z nebies“ s Reese Witherspoon. Mám rada tú herečku. Teda vo filme „Pravá blondínka“ sa mi veľmi páčila. Mám taký pocit, že ona vie zahrať každú rolu. Film skončil okolo desiatej večer. Ľahla som si do postele, no nevedela som zaspať. Pomyslela som si, že napíšem Jess. No u nich je už jedenásť hodín. Nezobudím ju náhodou?................,ale nie! Čo to trepem! Veď ona je tiež taký nočný tvor ako ja. Tak som si tajne zapla notebook a napísala jej správu. Odpísala mi! Bola som nadšená. Začala som sa jej vypytovať, že čo majú nové doma, v škole, v Košiciach. Povedala, že skoro všetci v triede sa popárikovali, že iba ona nie. Zasmiala som sa: „Ani ja nemám žiadneho chalana, takže buď kľudná.“  Jess sa toho okamžite chytila: „Naozaj?? A čo ten neznámy chalan??“ Vedela som, že mi to napíše!! No vyviedla som ju z omylu: „Zatiaľ nič, no stále keď sa stretneme, tak sa mi stane nejaký trapas.“ Potom sme ešte trochu pokecali o Lucasovi. Neskôr som Jess navrhla, či by neprišla na prázdniny do Londýna. Okamžite súhlasila a hneď sme si dohodli aj dni, že kedy príde. Potom sme už vypli notebooky, lebo sme obidve zaspávali.

nasledujúce ráno:

„Becky vstávaj! Becky! Rebecca!!“ kričal na mňa brat. Toto je fakt nádherný budíček. „Tomi, ešte chvíľku ma nechaj spinkať. Som unavená!“ „Nie, už je neskoro! Nestihneme namaľovať izbu!!“ protestoval Tomi. Tak som chtiac nechtiac  vstala a obliekla sa. Maľovanie, už začínalo byť v plnom prúde. Ocko povedal, že najprv namaľujeme moju izbu. Všetko (teda krabice a posteľ) sme dali preč z izby. Po celej izbe sme natiahli igelit a začali maľovať. Moja izba mala byť červená. Vytiahli sme krásnu veľkú červenú farbu a začali maľovať, zatiaľ čo mamka a Tomi maľovali Tomiho izbu na zeleno. Otvorili sme všetky okná aby to rýchlejšie vyschlo. Okolo obeda sme mali hotovú Tomiho aj moju izbu. Už sme len museli počkať, kým vyschnú. Poobede sme začali maľovať spálňu aj obývačku. Kuchyňa aj pracovňa boli biele. Maľovanie kompletne skončilo až o 18:00. Kompletné maľovanie sme robili od 8:00 do 18:00. Obývačka už aj vyschla, no spálňa ešte veľmi nie. Ocko a mamka šli ukladať skrine, poličky, posteľ a ostatné veci vykladať do Tomiho izby. Ja som si svoju izbu musela uložiť sama. No mne to úplne vyhovovalo. Svoju izbu som dokončila až o 21:00. Spálňa konečne vyschla, no ešte to tam trošku smrdelo farbou. Tak sa rodičia rozhodli prespať v obývačke. Ja som bola taká unavená, že som si ľahla do postele a v momente zaspala.  Ráno okolo deviatej mi zazvonil mobil: „Becky? Can I come to you?“ Vtedy mi došlo, že dnes máme robiť ten projekt na dejepis. „Yes, you can,“ odpovedala som zaspato. Rýchlo som sa obliekla, umyla upratala si izbu a všetkých zobudila. Mamka začal byť znova nervózna: „To tu má prísť teraz?? Veď ja nemám nič pripravené!!“ „Mami!! Ideme robiť projekt! Nemusíš ho tu kŕmiť. Ak bude hladný, niečo nám urobím,“ odpovedala som s poriadnou artikuláciou. Cŕŕŕn. Zazvonil nám zvonček. Vybehla som z domu a otvorila Harrymu bránku. Keď vošiel do domu, pekne sa pozdravil a ja som mu každého člena rodiny predstavila. Bolo mi veľmi smiešno. Hlavne z mamky! Harry jej tam hovoril, že je veľmi rád, že ju spoznáva a ona iba prikývla hlavou a usmievala sa. Potom sa ku mne „nenápadne“ otočila a spýtala sa: „Čo to hovoril??“ Keď som jej to zo smiechom vysvetlila, začervenala sa a povedala svojim nepodareným prízvukom „Thank you“. Zaviedla som Harolda do izby a tam som sa rozosmiala. No Harry ma prerušil. Vraj musíme robiť ten projekt. Tak som mu dala všetky tie štyristo stranové knihy, nech si ich prečíta. Začali sme na tom projekte pracovať. Harry sa zo mňa skoro vždy smial, pretože každú pol hodinu som si šla po nejaké jedlo. Tiež nevedel pochopiť (ako väčšina našej rodiny), že ako môžem toľko jesť a nepriberať. To som nechápala ani ja. Projekt, ktorý sme urobili za dve hodiny bol úžasný! Vyrobili sme niečo ako prezentáciu, ibaže na výkres. Potom sme si sadli na posteľ a začali sa rozprávať. Ukázala som mu všetky tie albumy z tanečnej a ešte ten od Jess. Keď uvidel Jess úplne onemel. Pochopila som, že sa mu zapáčila. V tom som si spomenula na kazety s videami. Tak som mu ukázala aj tie. Poriadne sme sa na nich nasmiali. No mne vyhŕklo aj pár sĺz. Harry to pochopil a silno ma objal. Povedala som mu, že je úžasný kamarát a, že nič ani nikto naše kamarátstvo nerozdelí ani Lucas. V tom ma Harry pustil a začal sa tváriť vážne. Asi sa mu nepáčila tá téma. „Becky, Lucas nie je dobrý chalan. Naozaj! Poznám ho a viem aký je. Nechcem aby ti ublížil. Naozaj mi na tebe záleží, preto nechcem, aby si s ním bola,“ povedal mi Harry (samozrejme po anglicky). „Harry! Lenže mne sa páči! A možno bol taký doteraz, no pri mne sa správa úplne inak! Nevidel si to, takže nemôžeš to posudzovať. A odkiaľ ho ty poznáš??“ povedala som podozrievavo. Harry sa snažil vyhýbať tejto odpovedi, a tak ma objal a povedal: „To je jedno. Prosím ťa, nerob to. Aspoň kvôli mne.“ Rozlúčil sa so mnou a šiel domov. Večer som premýšľala nad tým, ako to Harry myslel. Čo pre neho znamená „zlý chlapec“?? A odkiaľ ho vôbec pozná??!

„Vstávaj Becky! Becky! Rebecca!!“ kričala na mňa mamka z kuchyne. „Čo je mami?? Veď je len 6 hodín!!“ odpovedala som trochu ospalo. „Treba ísť do obchodu“ povedala s úsmevom ako keby ju to tešilo. Ihneď som pochopila, že ta asi budem musieť zájsť ja. No čo, aspoň si zabehám. To som síce na Slovensku nikdy nerobila, ale vždy som to chcela skúsiť. Zobrala som si moje obľúbené tepláky a mikinu s dlhým rukávom s nápisom „Never say never“ a zobrala si mp3. Keď som si obúvala tenisky, mamka mi dala do ruky papier kde bolo napísané, čo mám kúpiť. Vybehla som z domu a šla. Ani neviem, čo som mala na mp3 zapnuté. Vôbec som tú hudbu nevnímala. Sústredila som sa na ten beh. Bolo to veľmi príjemné. Vlasy mi voľne viali a ja som behala ako keby som bola profesionálne bežkyňa. Vošla som do obchodu a snažila som sa tam zorientovať. Bola som tam prvý krát. Veď do Londýna sme sa presťahovali len pred štyrmi dňami. Aj keď sa mi to zdá tak ako keby som tu bola už rok. Prečítala som si lístok. Vajíčka 10ks, mlieko, chlieb celý, cukor a múka. No super! Každá vec je na inom mieste. Bola som taká nepozorná, že som do niekoho narazila: „Oh, sorry. Really sorry!“ Ten človek sa ku mne otočil. Neuveríte kto to bol. Môj učiteľ geografie! Je veľmi prísny! Aj Harry mi povedal, že si mám naňho dávať veľký pozor. Úplne ma oblial pot, keď som zistila, že dnes mám geografiu. Och! Prečo som taká nepozorná!! Rýchlo som nakúpila a snažila sa čím skôr dostať domov. Doma som s nikým nekomunikovala. Rýchlo som sadla do auta a tvárila sa ako keby ma niekto vystrašil na smrť. Veď aj vystrašil! Môj učiteľ geografie!! V aute som sa celý čas učila geografiu. Geografiu mám našťastie až štvrtú hodinu. Keď sme dorazili pred školu rýchlo som sa rozlúčila s ockom a bežala do školy. Na chodbe som uvidela Harryho: „Harry!! Stop!“ Harry zastal a čudne sa na mňa pozrel. Keď som mu povedala čo sa mi stalo ráno tak sa začal tváriť veľmi čudne: „Good luck, Becky.“ Veľmi som sa bála. Potrebovala som niekoho objať a Harry bol najbližšie. Tak som objala jeho. Keď videl môj vystrašený výraz, povedal mi, že on mi pomôže. Vraj sa nemusím báť. Počas každej jednej hodiny som sa učila geografiu. Cŕŕn!! Zvoní na hodinu! Geografia!! Ja sa bojím! Vtom som sa pozrela na Harryho a on ma ukľudnil. Teda skôr ten jeho úsmev. Do triedy vošiel učiteľ a mne sa roztriasli ruky. Učiteľ na mňa zozačiatku zazeral, no potom prestal. A prišiel ten čas! Učiteľ si začal vyberať ľudí, ktorí pôjdu odpovedať. Srdce mi začalo biť tak ako nikdy. Ako keby mi chcelo vyskočiť z hrude. Povedal, že dnes si vyskúša len jedného človeka, lebo musíme preberať nové učivo. Hneď mi došlo, že to budem ja. A tak sa aj stalo! Pomaly som vstala z lavice a šla pred tabuľu. Mala som odpovedať z Európy. Povedala som si, že Európu poznám, tak že to dám. Tiež ma podporil Harry. Predstavte si, že som dostala jednotku!! OMG!! Je to možné?? Som najšťastnejší človek na svete. Po hodine som sa rozbehla k Harrymu, no zastavil ma učiteľ. „Čo ešte po mne chce?? Nestačí mu, že som bola od rána vystresovaná?! pomyslela som si. Dosť ma prekvapilo, keď ma učiteľ pochválil. Povedal mi, že som ho veľmi prekvapila, vraj chcel vedieť, že či som aj tak dobre naučená ako som do neho vrazila ráno. Poďakovala som mu a znova som sa mu ospravedlnila. On sa iba usmial a povedal, že môžem ísť. Rýchlo som sa rozbehla za Harrym. Keď ma uvidel, silno ma objal: „Mastered it!“ To znamená: „Zvládla si to!“ Usmiala som sa a začala skákať od radosti. Na ďalšej hodine nám povedala učiteľka dejepisu, aby sme urobili projekt do budúceho týždňa. Nevedela ako nás rozdeliť do skupín po dvoch, a tak napísala na papieriky naše mená a každý si vybral z klobúka jedno meno. Bola som taká šťastná, keď som zistila, že Harry si vytiahol mňa. Po hodine sa ma spýtal, ku komu pôjdeme robiť projekt. Či k nemu alebo ku mne. Dohodli sme sa, že ku mne. Ale až v nedeľu. V sobotu maľujeme. Máme urobiť projekt na tému: „História Anglicka.“ No, to som zvedavá ako to dopadne.

Dnes ráno som si uvedomila, že už v sobotu maľujeme a ja ešte neviem ako bude vyzerať moja izba. Takže som si zobrala do školy plno papierov a farebných ceruziek. Cez každú jednu hodinu som si kreslila plány. Vždy som buď niečo vymenila, alebo to celé prerobila. Harry sa zo mňa smial, že celý deň len kreslím a kreslím. Pritom mne kreslenie nejde, ale pokiaľ ide o architektúru, tak to mi celkom ide. Moja izba bude vyzerať asi takto. Bude mať červenú farbu. Ako, moja obľúbená farba je modrá, ale teraz je to iné. Moja izba musí ladiť s mojim výhľadom z okna. Tým, že výhľad je na Big Ben a Big Ben je hnedý, treba to trochu oživiť. Preto sa mi tu veľmi hodila červená farba. Nad mojou posteľou budú prilepené moje umelecké fotografie, alebo moje fotografie s Jess. To ešte presne neviem. Ale budú vytlačené také veľké ako plagáty a na špeciálny papier. Budem mať svoju veľkú posteľ s dreva krémovej farby. Pri posteli budem mať veľký biely huňatý koberec. A to ostatné ešte neviem. Takže dnes musím zájsť do obchodu a vybrať pekný huňatý koberec. Ale mne sa nechce ísť samej?? No, lenže nemá kto so mnou ísť. No, možno Harry by šiel. Nie, nie! Veď on býva tu v Holmes Chapel! Nebude so mnou cestovať až do Londýna. Radšej ho tým nebudem zaťažovať. Hneď po škole bežím  na autobus a pôjdem do nejakého obchodu s kobercami. Ak vôbec taký nejaký existuje. A tu je ďalší problém. Jediný, ktorého sa to môžem spýtať je Harry, takže mu to musím povedať: „Harry?? Do you know where in London is shop with carpets??“  Harry to nevedel, takže som mala problém. Buď sa budem sama túlať po veľkom Londýne, alebo sa spýtam okoloidúcich. Trapas!..........................................................

V obchode s kobercami:

Konečne som po dvoch hodinách našla obchod s kobercami. Sú tu dva krásne huňaté biele koberce, ktoré sa mi veľmi páčia. A teraz, ktorý vybrať?? V Košiciach so mnou chodila nakupovať vždy Jess, takže mi poradila. No teraz?? Tak som si ich predstavila v mojej izbe. No, znova sa mi tam hodili obidva. Tak som si povedala, že sa spýtam Harryho. Odfotila som si ich a poslala mu MMS. Na to mi Harry odpísal: „Number 1.“ A mal pravdu, ten prvý bol o niečo lepší. Ako to že som si to nevšimla?? Čudné. No, nemám teraz čas sa tým zaoberať. Kúpila som koberec a vláčila som sa s ním po celom meste. No išla som v Double deckeri. Išla som ním prvý krát. Dúfala som, že keď sa budem prvý krát viesť v Double deckeri, tak to bude krásne. Budem vidieť ten krásny výhľad z okna a tak. A nie, že sa tam budem trepať s veľkým chlpatým kobercom, cez ktorý ma ani nebude vidieť. Človek si ma v tej chvíli mohol zmýliť s ľadovým medveďom! Našťastie som aspoň našla miesto na sedenie.  Ľudia sa na mňa pozerali s hrôzou. Iba jeden chalan zadržiaval svoj smiech. Bol nádherný! Bože, to je zákon schválnosti! Vždy keď vyzerám otrasne, tak stretnem nejakého pekného chalana. A keď vyzerám úžasne tak nestretnem nikoho. Nanajvýš takého 70 ročného dedka. Och! Ten chalan bol naozaj pekný. Zrazu prišiel ku mne a spýtal sa ma či mi netreba pomôcť. A však ja som už vystupovala tak som mu to vysvetlila. On sa len usmial a kývol plecami. Keď som vystupovala z autobusu ten neznámy sa mi pozdravil. A mne sa stal znova VEĽKÝ TRAPAS!! Keď som počula ako sa mi zdraví, tak som sa naňho otočila a tiež sa mu pozdravila a vystupovala som. No nejak nešikovne som sa šmykla a spadla na zem!! Ten chlapec to už nevydržal a vybuchol od smiechu. Našťastie kobercu sa nič nestalo! Doma nikto nebol. Tak som si zapla rádio na plné pecky a spievala a tancovala po celej izbe. Bola som hladná, tak som si zobrala chlieb, maslo a syr čo boli v chladničke. Prezvonila som Jess. To znamená, že som na skype. Jess to pochopila a okamžite sa prihlásila. Povedala som jej čo je nové a hlavne to aký TRAPAS sa mi stal dnes v autobuse. Jess sa v jednom kuse rehotala. Zbožňujem jej rehot!! Je taký lákavý, že by sa pri ňom usmiala aj mŕtvola. Začala som sa smiať spolu s ňou. Zrazu však vošiel do izby Tomi: „Prestaň sa rehotať! Nepočujem tú novú rozprávku, ktorú mi ocko stiahol na DVD!“ Veľmi som nevnímala, čo hovoril iba som sa spýtala: „Ty si už doma?? Je tu aj mamka?? Kedy ste prišli??“ Tomi sa usmial a odpovedal: „Áno už som doma a je tu aj mamka. Prišli sme približne pred desiatimi minútami.“ To je čudné, že som ich nepočula. No asi som sa až tak hlasno smiala. Povedala som Jess, že v sobotu maľujeme a, že v nedeľu k nám príde Harry. Jess hneď spozornela keď počula meno Harry: „Čo? Načo? K vám? A čo tam bude robiť? A ako sa má?“ Videla som, že nemá zmysel jej odpovedať iba na tieto otázky, tak som jej povedala úplne všetko do podrobnosti. Potom som jej ešte povedala, že tu nemám žiadnu kamarátku. Mám tu iba Harolda. Prečo ho tak volám?? No neviem.....je to uletená a vtipné. Zrazu na mňa mamka zakričal, že jej mám ísť pomôcť s vecami.  tak som si z nej urobila srandu: „I don´t understnd you, mom. Please in english!“ To znamená, že jej nerozumiem, nech mi to povie po anglicky. Mamka sa zatvárila kyslo ako ten citrón, čo som videla v kuchyni. S Jess, som musela bohužiaľ ukončiť hovor a ísť pomôcť mamke. Mala som teda čo robiť! Musela som odložiť prádlo, umyť a utrieť riady vyniesť smetí a zájsť do obchodu! Bolo asi tak 18:00, keď som zo všetkým skončila. Rozmýšľala som, že si prečítam nejakú anglickú knižku. Na ten projekt. Tak som zašla do knižnice. Tá bola našťastie otvorená do 18:30, takže som si musela pohnúť, ak som to chcela stihnúť. Zobrala som si radšej bicykel. Jazdila som ako šialená, len aby som to stihla. Vletela som dnu a rovno som sa knihovníčky opýtala, že či máju nejakú knihu o histórii Veľkej Británie. Vybrala mi ich asi 15. Pozerala som na ňu s otvorenými očami. Samozrejme, že som si vypožičala všetky. No, cestou späť som do niekoho narazila a rozsypali sa mi všetky knihy. Bol to ON! Ten chalan v autobuse! To snáď nie je možné!! Vždy sa s ním stretnem vtedy, keď vyzerám mizerne! Keď si aj on všimol, že som to znova ja, zasmial sa a pozbieral mi knihy. Keď mi ich podával vyhŕklo z neho: „My name is Lucas.“ Ja som celá sčervenela a vykoktala svoje meno. Spýtal sa ma, či ma nemá odprevadiť až domov, aby sa mi náhodou niečo nestalo. No ja som mala so sebou bicykel, takže som mu vysvetlila, že nie. Tak sme sa rozlúčili a každý išiel svojou cestou. OMG!! On je taký sladký. Prečo sa vôbec zaoberá takou hlupaňou ako som ja?! Doma som si konečne zložila tie päť kilové knihy na posteľ. Rýchlo som sa osprchovala a začala som si čítať tie knihy.....no nejako som zaspala.

Cŕŕŕn!! Zaspala som!! OMG!! Rýchlo som sa obliekla a šla do školy. Len tak tak  som dobehla do triedy. Rýchlo som si sadla na svoje miesto a vytiahla som učebnicu chémie. Prečo máme prvé hodiny také ťažké??!! Vybrala som si zošit a začala opisovať poznámky napísané na tabuli Harry sa ešte stále podozrivo usmieval. Smial sa hlavne vtedy keď som dobehla do triedy a vyzerala jak splašený kôň. Keď si to všimli ostatné dievčatá okamžite sa na mňa nahnevali a premýšľali ako ma zničiť. Vlastne im stačilo aby si ma prestal všímať Harry. No, Harry neprestal. Stali sa z nás veľmi dobrý kamaráti. Dnes poobede ma dokonca pozval na zmrzlinu, tam u nich v Holmes Chapel. Dala som si moju obľúbenú. Čokoládovú!! Harry si dal jahodovú! Toto je prvý krát, čo sa kamarátim s chalanom. Ja som si síce vždy veľmi dobre rozumela s chalanmi, ale toto je iné. Harry je ako môj najlepší kamarát. Samozrejme, že nie taký ako Jess, ale spomedzi chalanov je najlepší. Baví sa so mnou o všetkom. Niektorí by si povedali, že naše kamarátstvo sa postupom času zmení na vzťah, ale Harry a ja vieme, že určite nie. Aj keď Harry je veľmi pekný! No, je to môj kamarát! Na zmrzline mi Harry povedal o každom jednom učiteľovi a študentovi. Povedal, pri ktorých učiteľoch budem mať voľno, ale aj takých pri ktorých budem musieť zabrať. Tiež mi povedal o namyslených dievčatách v škole, ktoré mu lezú na nervy a aj o tých, ktoré sa okolo neho v jednom kuse obšmietajú. Vraj zatiaľ každé dievča ku ktorému sa len tak nezáväzne ozval sa doňho okamžite zamilovalo a začalo ho prenasledovať. Vraj som jediná baba, ktorá sa do neho nezamilovala a nesprávala sa ako závisláčka. A to sa mu na mne páči! Aj preto sme sa stali najlepšími priateľmi. S chalanmi sa vraj baví asi najviac. Potom sa veľmi začal zaujímať o Slovensko a mojich spolužiakoch a priateľoch na Slovensku. Ako prvú som mu predstavila Jess. Povedala som mu, že vraj sú si veľmi podobný. Dokonca som zistila, že Harry miluje brunetky so zelenými očami! Povedala som mu dokonca aj všetky naše bláznovstvá a tiež, že keď som odchádzala zo Slovenska dala mi na pamiatku veľký album našich fotografií. Harry sa spýtal či by ho mohol vidieť, tak som mu odpovedala, že mu ho niekedy ukážem. Potom som mu predstavila Leu a moju tanečnú školu. Teda bývalú tanečnú školu. A nakoniec mojich bývalých spolužiakov. Takže sme v podstate strávili v zmrzlinárni dve hodiny! Keď som to zistila, rýchlo som nasadla na autobus a šla domov. Doma už bola mamka a Tomi: „Kde si bola??! Vieš koľko je hodín?!! Škola sa ti skončila už pred troma hodinami!!“ „Bola som so spolužiakom na zmrzline. Je to môj jediný kamarát v škole a zároveň asi aj môj najlepší kamarát“ odpovedala som. Po tejto vete sa mamka trošku upokojila a povedala, že potom dobre. Podľa mňa bola rada, že mám aspoň nejakého kamaráta v škole. Je to čudné, lebo na Slovensku som mala vždy veľa priateľov. No toto je Anglicko! Šla som do izby a urobila som si domáce úlohy. Bola som taká unavená, že som si ľahla na hodinu do postele. Vtom ma však zobudil buchot dverí. Daddy! Teda ocko! „Hi family! I am back!“ kričal ocko od dverí. „Po slovensky prosím! Ja nie som Angličanka!“ odpovedala mama. Ocko sa len zasmial a povedal: „Pozrite čo som doniesol! Farby na maľovanie!“ „A načo nám budú?“ spýtal sa múdro Tomi. „V sobotu vám predsa maľujeme izby! Dovtedy chcem aby ste si vymysleli akej farby chcete mať izbu a kde to chcete mať“ odpovedal ocko s úsmevom. To je super správa! Je pravda, že naše izby veľmi dobre nevyzerajú, takže si vyberiem svoje staré časopisy o bývaní a budem hľadať. Už sa teším!! Mám už nejaké nápady, takže si ich nakreslím na papier. Na večeru sme mali špagety. Mňam!! Milujem ich! No, rada by som si ešte pozrela nejaký film, lenže som taká unavená, že to asi nechám tak..........

No, toto bol teda deň! Ráno som vstala a obliekla som si uniformu. Aspoň raz v živote som nemusela riešiť, čo si mám na seba obliecť! Vlasy som mala umyté, takže som si ich nechala voľne rozpustené. Bolo mi tak zle, že som sa nevedela ani naraňajkovať! Nervozita! Zobrala som si na chrbát svoju starú tašku a išlo sa do školy. Škola bola až v mestečku Holmes Chapel. Naozaj nerozumiem, prečo som nemohla ísť do nejakej školy v Londýne! Vraj  táto je lepšia. Pochybujem, ale uvidím. Keď sme konečne dorazili rozlúčila som sa s ockom a vystúpila z auta. Škola vyzerala byť taká veľká ako tá naša na Slovensku. No, keď som vošla dnu, bola som prekvapená! Zvonku síce vyzerala obyčajne, no dnu bola naozaj veľká. Musela som ísť najprv za riaditeľkou. Tú som našla hneď na chodbe. Teda, skôr ona našla mňa: „Your name is Rebecca?“ V tichosti prikývla a ona odpovedala: „Ok. Please come in.“ Išla som s ňou až do riaditeľne. Riaditeľňa bola naozaj veľká. Taká červeno-biela. Riaditeľka tam mala malý gauč, kresielko nejaké police plné papierov a nádherný veľký stôl na ktorom bol počítač. Mala to tam veľmi pekne upratané. Dala mi kľúčik od mojej skrinky a povedala, že ma odvedie až do triedy. Šla som sa zložiť do skrinky. Tam som už mala nalepený môj nový rozvrh. Prvá hodina bol dejepis. Wow! To musí byť zaujímavé učiť sa o histórii Veľkej Británie! S riaditeľkou som šla po dlhej a úzkej chodby. Zrejme viedla do mojej triedy. Riaditeľka najprv slušne zaklopala až tak vošla. Všetci študenti sa ihneď postavili, keď uvideli ako vchádza riaditeľka do triedy. Predstavila ma pred celou triedou. Povedala, že sa volám Rebecca a, že som zo Slovenska. Všetci si ihneď začali medzi sebou šuškať. Asi nevedia, kde je Slovensko. Potom ešte upozorňovala učiteľku, že je možné, že niektorým veciam nebudem rozumieť, tým že nie som rodená Angličanka. Vraj má byť ohľaduplnejšia. Učiteľka mi povedala, že si mám sadnúť dozadu do prázdnej lavice. Celú hodinu po mne všetci pokukovali. Ja som sa k nikomu neozývala. Čo keď náhodou poviem vetu, ktorá v angličtine nemá zmysel?? Budú sa zo mňa smiať! Radšej budem mlčať! Hodina bola zaujímavá, učili sme sa o histórii Londýna. Ak som správne pochopila...Ani som sa nenazdala a zazvonilo na prestávku. Všetky dievčatá sa v momente prešli cez celú triedu k jednej jedinej lavici. Nevšimla som si, kto tam sedí, takže ma to veľmi nezaujímalo. Išla som si vymeniť veci do skrinky a pozrieť sa čo mám ďalšiu hodinu. Cestou späť som si konečne všimla okolo koho je taký rozruch. Bol to chlapec! Ale neviem ako vyzeral, lebo okolo neho bolo plno dievčat. Zjavne sa mu to veľmi nepáčilo. Celých šesť hodín som sa s nikým nerozprávala. Až neskôr keď som šla na obed sa ku mne pridal jeden chalan: „Hi! I am Harry and you are Becky. I hope..“  Usmiala som sa a prikývla. Potom mi docvaklo, že to je TEN chlapec! Ten okolo ktorého stáli každú prestávku dievčatá. Bol naozaj krásny! Mal hnedé kučeravé vlasy a krásne olivovo zelené oči. Prvý krát som videla chalana, ktorý mal zelené oči! Harry sa ma začal vypytovať, že či som naozaj zo Slovenska a kedy sme sa prisťahovali. Povedala som mu, že naozaj som zo Slovenska a, že sme sa prisťahovali včera, ale nie do Holmes Chapel, ale do Londýna. Harry sa len usmial a spýtal sa, že kde presne je Slovensko. Vedela som to! Angličania nemajú ani poňatia, kde sa Slovensko nachádza. Zasmiala som sa a začala mu to vysvetľovať. Potom sme si sadli spolu na obed k jednému stolu a rozprávali sa. Spýtala som sa ho, že prečo je okolo neho taký rozruch. On povedal, že sám nevie, ale vraj mu to lezie na nervy. Podľa mňa sú doňho všetky zamilované a súťažia o to, že ktorú si vyberie. No, veď Harry je naozaj pekný a je aj jediný kto sa so mnou na tejto škole rozpráva. Poobede som sa s ním rozlúčila a šla domov. Doma sa ma potom pýtali, že ako bolo v škole: „Nemám tam veľa priateľov, pravdupovediac sa so mnou dnes nikto nerozprával okrem jedného chlapca, ktorý so mnou sedel na obede“ odpovedala som im stručne. Zaliezla som do izby a išla sa učiť. Večer som potom volala Jess: „Ahoj Jess. No, počuj dnes som stretla takého chalana, ktorý je ti veľmi podobný. Má zelené oči a hnedé kučeravé vlasy. Je  veľmi milý a ostatné baby sa oňho idú pozabíjať. A bol jediný, ktorý sa so mnou bavil v škole. A mám potvrdené to, že Angličania vôbec netušia kde sa nachádza Slovensko.“ Jess sa zasmiala a začala sa zaujímať o toho chlapca. Povedala som jej všetko čo som o ňom vedela, ale ona chcela vedieť viac. Tak som jej povedala, že viac jej poviem, keď ho bližšie spoznám. Na večeru sme si objednali pizzu a pozreli si film. Mamka bola naštvaná, že ničomu nerozumie, lebo je to po anglicky. Mala by si zvyknúť! Veď sme predsa v Anglicku!!

Och môj bože! A je to tu! Veľmi sa bojím. Jess ešte stále spí. Musela som ju zobudiť, takže som zapla NAŠE pesničky a začala na ne tancovať. Jess sa zobudila a okamžite sa pridala. Smiali sme sa na tom tak ako vždy. No, v tom sme sa rozplakali. Mali sme byť spolu už len tri hodiny!! TRI!! Rýchlo sme sa obliekli a začali si užívať tak ako nikdy. No, po hodine nás prerušila mamka, že už musíme ísť na letisko. Pozreli sme sa s Jess na seba a pomaly odchádzali. Rozlúčila som sa, teraz už s mojou prázdnou izbou a šla. Veľmi ťažko sa mi vychádzalo z tohto bytu. Poprosila som ocka, či by som náš byt nemohla posledný krát zamknúť ja. On mi to dovolil. A tak som ho zamkla. Znova mi bolo do plaču, no vydržala som to. Nastúpili sme do veľkého auta a šli na letisko. Jess šla samozrejme s nami. Sedela som vzadu aj s Tomim a Jess. Rodičia sedeli vpredu. Posledný krát som videla svoju budovu školy, aj svoju tanečnú. Všetko čo som videla bolo naposledy. Vtom ma niekto chytil za ruku. Bola to Jess. Pozrela som sa na ňu a objala ju. A bolo to tu. To veľké strašidelné letisko. No, dobre, možno preháňam, ale pre mňa bolo hrozné! Na letisku ma už čakala Lea. A nie len Lea! Neuveríte kto tam bol. Boli tam všetci moji spolužiaci zo školy aj z tanečnej. Rozbehla som sa za nimi a všetkých objala. Potom som objala Leu. Lea ma nechcela pustiť. A bolo to tu! Rozplakali sme sa všetci! Úplne! Keď som sa rozlúčila s nimi išla som za tým najhlavnejším človekom. Jessicou!! Objala som ju a nechcela pustiť! „Jess! Nie!! Ja tam nechcem ísť bez teba!! Ja tam nikoho nepoznám!“ Jess len so slzami v očiach odpovedala: „ Ja viem Becky! Najradšej by som išla s tebou, ale nemôžem! Neboj sa! Ty si nájdeš rýchlo priateľov! A je jedno, že sú to Angličania! Ale sľúb mi, že mi zostaneme navždy najlepšie priateľky! Navždy!! Nerozdelí nás ani tá diaľka! Sľubuješ??“ Ja som okamžite prikývla. S Jess sme si dali naposledy náš pozdrav a ukázali na naše prstene priateľstva. Ja som mala „Best“ a ona „Friends“. Dohodli sme sa, že ho nikdy nezložíme z prsta, lebo tento prsteň nás ako jediný udrží aj v tej diaľke pri sebe. Jess mi ešte strčila do ruky veľký album. Boli tam všetky naše fotky! Všetky! Bolo tam celých tých 15 rokov! (Rátame od dvoch rokov, lebo až vtedy sme začali spolu chodiť do škôlky) Tiež mi ešte priložila aj papier so všetkými našimi prezývkami a DVD, kde sú všetky naše videá. No, bolo to nádherné!!! Posledný krát som sa s Jess objala a nastúpila do lietadla. Tam už som len všetkým zakývala na cestu a poslala im veľkú pusu. Kývala som im až kým som ich nestratila z očí. NAVŽDY!!!  Zrazu ku nám prišla letuška a spýtala sa: „Neviete náhodou, že kto z týchto pasažierov tu má toľko obdivovateľov??“ V tom som sa len usmiala a povedala: „Ja.“ Letuška sa usmiala a v tichosti odišla. V tom mi došla SMS od Jess: „Becky, hneď ako tam dôjdete zavolaj mi! Haajaa a Pere!“ Rozosmialo ma to. To by nebola Jess, keby sa nerozlúčila po svojom! Napadlo ma, že si pozriem tie albumy, čo som od nich dostala. Najprv som si pozrela ten z tanečnej. Keď som videla tie fotky, hneď sa mi všetko vybavilo do podrobna! Potom som si pozrela album od Jess. Videla som tie fotky. Rozplakala som sa a zavrela album. Plakala som potom asi päť minút, no nikto si to nevšímal. Keď som sa konečne ukľudnila, začala som sa pozerať von cez to malé okienko. Videla som iba oblaky. Boli krásne biele. Vyzerali ako vata. Niekedy sa spomedzi nich objavili aj slnečné lúče. Bola som celkom unavená. Spala som dokopy asi šesť hodín! A bola som unavená aj z toho neustáleho plaču. Oprela som sa o sedadlo a zaspala. Keď som sa zobudila bolo už 12 hodín. Do Londýna sme mali dôjsť okolo 14:00. Keďže som už nevedela zaspať, rozhodla som sa, že sa začnem drviť angličtinu. Dokonca som začala konverzovať s ockom po anglicky. Mamka sa na nás iba s údivom pozerala. Mamka nevie angličtinu. Vôbec! Som zvedavá ako chce prežiť vo Veľkej Británii minimálne 4 roky. Ani som sa nenazdala a už nás letuška upozorňovala, že sa nachádzame pri Londýne. Vraj za chvíľu uvidíme Big Ben. Okamžite som vybrala z tašky fotoaparát a začala fotiť. Výhľad bol nádherný. Presne taký aký som si ho predstavovala. Úžas! Keby to tak videla Jess! O dve minúty sme mali pristáť, takže som sa začala obliekať. Keď som vyšla vonku cítila som ten jemný vánok na mojej tvári. Vybrali sme si kufre a prišlo po nás nejaké auto. To nás odviezlo do nášho nového domu. Áno! Presne tak! Domu!! Dom bol skoro prázdny. Okrem kuchyne, tam bola krásna kuchynská linka. Zrazu sme zjačali všetko vybaľovať! Všetko! Aj náš nábytok! To mal na starosti ocko a ešte nejaký chlapi. Ja som sa šla pozrieť do mojej novej izby. Mala nádherný výhľad! Priamo na Big Ben! Vybaľovanie nám trvalo asi štyri hodiny. Potom sme sa rozhodli, že sa pôjdeme prejsť po meste. Ách jaj! Večerný Londýn! Nádhera! Nafotila som všetko čo som videla. A vtedy mi docvaklo. Och bože! Ja som zabudla zavolať Jess! Rýchlo som vybrala mobil z vrecka a volala: „ Jessi?? Ahoj! Prepáč, došli sme už o 14:00, ale vybaľovali sme veci. Mohli by sme ísť na skype okolo 19:00?? Teda u vás o 20:00!“ Jess sa zasmiala a súhlasila. Na skype som jej potom poslala fotky, ktoré som nafotila a ukázala jej moju novú izbu a výhľad. Jess bola úplne ohromená. Keď sme skončili hovor, ľahla som si do postele a šla spať. V tom mi vošla do izby mamka: „Becky?? Prišla ti uniforma do tvojej novej školy. Budeš chodiť do školy na Holmes Chapel.“ Zasmiala som sa, keď som počula, ako to mamka prečítala, no potom mi došlo, že zajtra idem do školy! Už zajtra!! Och joj! Čo keď to nezvládnem! Ja neviem tak dobre angličtinu, že by som s nimi mohla konverzovať?? Čo keď im nebudem rozumieť?? No, aspoň si vyskúšam aké je to mať uniformu a tú veľkú skrinku, v ktorej budem mať knihy aj bundu. Som fakt veľmi zvedavá na zajtrajšok!!