8. kapitola- Prvé dni v škole 4. časť
Ráno som si hneď na prvej hodine začala robiť nákresy mojej novej izby. Už zajtra maľujeme a ja nemám ešte nič vymyslené!! Takže som sa to rozhodla robiť dnes cez hodinu. Harry sa ma cez prestávku pýtal, či som zohnala nejaké knihy na ten projekt. Vtedy ma napadol ten trapas, ktorý sa mi stal s tým neznámym, teda s Lucasom. Tak som sa neudržala a všetko som to Harrymu vyklopila. Harry len otvoril ústa dokorán a povedal: „Lucas?? Really?! He is....“ Harry neodpovedal a zatváril sa kyslo. Prehltol slinu a dopovedal. Vraj je to sukničkár! Síce je nádherný, ale veľmi rád baby podvádza a využíva. Radil mi, nech si s ním nič nezačínam. No, mne sa Lucas páči. A nemôže byť taký! Zaoberá sa takou hlupaňou ako som ja! A to je čo povedať! Z Harryho hneď vyhŕklo, že ja nie som hlupaňa, že som to najúžasnejšie dievča a najlepšia kamarátka. Vraj on je ten sprostý využívač báb. A tak som len prikývla a poďakovala. Hneď som si pomyslela: „A čo keď iba Harry žiarli?! Čo keď sa bojí, že sa už s ním nebudem kamarátiť, alebo, že naňho nebudem mať čas?! V nedeľu ho uistím, že stále budem jeho najlepšia kamarátka a nič ani nikto to neprekazí. A prečo až v nedeľu?? Tak, lebo teraz na to nemám čas! Musím urobiť ten návrh izby!“ Celý zvyšok piatka som sa stále niečo čarbala do tých mojich papierov. Keď som konečne dorobila všetky tie návrhy ľahla som si do postele. Zrazu na mňa doľahla chvíľka smútku. Zapla som si hudbu a prezerala som si albumy od Jess aj od tanečníkov. Dojalo ma to. Potrebovala som sa trochu prevetrať. Zajtra je predsa sobota a školu nemáme. Pôjdem sa prejsť po Londýne. Veď aj tak je len 17:00. Obliekla som si na seba džínsy, tričko a modrú mikinu. Pomaly sa začínalo stmievať. Večerný Londýn sa mi naozaj páči. Je to ako na Vianoce. Všetko je krásne vysvietené, pofukuje príjemný vetrík a nočná obloha má plno hviezd. Sadla som si na lavičku a začala premýšľať. Premýšľala som o Jess, mojich bývalých spolužiakoch a o kamarátov z tanečnej. Ako sa si má Lea?? Kedy ma príde navštíviť Jess. Je to len päť dní, čo sme sa tu presťahovali, no mám pocit ako keby som tu bola už večnosť. Jess mi veľmi chýba. Nikto mi ju nenahradí. Ani Leu! Harry je síce môj najlepší kamarát na svete, lenže je to chalan. A je to iné keď sa kamarátite iba s chalanom. Vtedy som sa kamarátila hlavne s babami. Takže s Haroldom sa nerozprávam o babských veciach. A to mi možno trošku chýba. Z môjho premýšľania ma vyrušili londýnske hodiny, ktoré začali zvoniť na celý Londýn. Vtedy mi došlo, že už je 19:00. Mamka nemá rada, keď sa takto neskoro potulujem po Londýne a ešte k tomu sama. Tak som sa rýchlo rozbehla domov. Doma som sa poriadne najedla a šla sa osprchovať. Sadla som si pred televízor. Práve išiel film „Láska z nebies“ s Reese Witherspoon. Mám rada tú herečku. Teda vo filme „Pravá blondínka“ sa mi veľmi páčila. Mám taký pocit, že ona vie zahrať každú rolu. Film skončil okolo desiatej večer. Ľahla som si do postele, no nevedela som zaspať. Pomyslela som si, že napíšem Jess. No u nich je už jedenásť hodín. Nezobudím ju náhodou?................,ale nie! Čo to trepem! Veď ona je tiež taký nočný tvor ako ja. Tak som si tajne zapla notebook a napísala jej správu. Odpísala mi! Bola som nadšená. Začala som sa jej vypytovať, že čo majú nové doma, v škole, v Košiciach. Povedala, že skoro všetci v triede sa popárikovali, že iba ona nie. Zasmiala som sa: „Ani ja nemám žiadneho chalana, takže buď kľudná.“ Jess sa toho okamžite chytila: „Naozaj?? A čo ten neznámy chalan??“ Vedela som, že mi to napíše!! No vyviedla som ju z omylu: „Zatiaľ nič, no stále keď sa stretneme, tak sa mi stane nejaký trapas.“ Potom sme ešte trochu pokecali o Lucasovi. Neskôr som Jess navrhla, či by neprišla na prázdniny do Londýna. Okamžite súhlasila a hneď sme si dohodli aj dni, že kedy príde. Potom sme už vypli notebooky, lebo sme obidve zaspávali.
nasledujúce ráno:
„Becky vstávaj! Becky! Rebecca!!“ kričal na mňa brat. Toto je fakt nádherný budíček. „Tomi, ešte chvíľku ma nechaj spinkať. Som unavená!“ „Nie, už je neskoro! Nestihneme namaľovať izbu!!“ protestoval Tomi. Tak som chtiac nechtiac vstala a obliekla sa. Maľovanie, už začínalo byť v plnom prúde. Ocko povedal, že najprv namaľujeme moju izbu. Všetko (teda krabice a posteľ) sme dali preč z izby. Po celej izbe sme natiahli igelit a začali maľovať. Moja izba mala byť červená. Vytiahli sme krásnu veľkú červenú farbu a začali maľovať, zatiaľ čo mamka a Tomi maľovali Tomiho izbu na zeleno. Otvorili sme všetky okná aby to rýchlejšie vyschlo. Okolo obeda sme mali hotovú Tomiho aj moju izbu. Už sme len museli počkať, kým vyschnú. Poobede sme začali maľovať spálňu aj obývačku. Kuchyňa aj pracovňa boli biele. Maľovanie kompletne skončilo až o 18:00. Kompletné maľovanie sme robili od 8:00 do 18:00. Obývačka už aj vyschla, no spálňa ešte veľmi nie. Ocko a mamka šli ukladať skrine, poličky, posteľ a ostatné veci vykladať do Tomiho izby. Ja som si svoju izbu musela uložiť sama. No mne to úplne vyhovovalo. Svoju izbu som dokončila až o 21:00. Spálňa konečne vyschla, no ešte to tam trošku smrdelo farbou. Tak sa rodičia rozhodli prespať v obývačke. Ja som bola taká unavená, že som si ľahla do postele a v momente zaspala. Ráno okolo deviatej mi zazvonil mobil: „Becky? Can I come to you?“ Vtedy mi došlo, že dnes máme robiť ten projekt na dejepis. „Yes, you can,“ odpovedala som zaspato. Rýchlo som sa obliekla, umyla upratala si izbu a všetkých zobudila. Mamka začal byť znova nervózna: „To tu má prísť teraz?? Veď ja nemám nič pripravené!!“ „Mami!! Ideme robiť projekt! Nemusíš ho tu kŕmiť. Ak bude hladný, niečo nám urobím,“ odpovedala som s poriadnou artikuláciou. Cŕŕŕn. Zazvonil nám zvonček. Vybehla som z domu a otvorila Harrymu bránku. Keď vošiel do domu, pekne sa pozdravil a ja som mu každého člena rodiny predstavila. Bolo mi veľmi smiešno. Hlavne z mamky! Harry jej tam hovoril, že je veľmi rád, že ju spoznáva a ona iba prikývla hlavou a usmievala sa. Potom sa ku mne „nenápadne“ otočila a spýtala sa: „Čo to hovoril??“ Keď som jej to zo smiechom vysvetlila, začervenala sa a povedala svojim nepodareným prízvukom „Thank you“. Zaviedla som Harolda do izby a tam som sa rozosmiala. No Harry ma prerušil. Vraj musíme robiť ten projekt. Tak som mu dala všetky tie štyristo stranové knihy, nech si ich prečíta. Začali sme na tom projekte pracovať. Harry sa zo mňa skoro vždy smial, pretože každú pol hodinu som si šla po nejaké jedlo. Tiež nevedel pochopiť (ako väčšina našej rodiny), že ako môžem toľko jesť a nepriberať. To som nechápala ani ja. Projekt, ktorý sme urobili za dve hodiny bol úžasný! Vyrobili sme niečo ako prezentáciu, ibaže na výkres. Potom sme si sadli na posteľ a začali sa rozprávať. Ukázala som mu všetky tie albumy z tanečnej a ešte ten od Jess. Keď uvidel Jess úplne onemel. Pochopila som, že sa mu zapáčila. V tom som si spomenula na kazety s videami. Tak som mu ukázala aj tie. Poriadne sme sa na nich nasmiali. No mne vyhŕklo aj pár sĺz. Harry to pochopil a silno ma objal. Povedala som mu, že je úžasný kamarát a, že nič ani nikto naše kamarátstvo nerozdelí ani Lucas. V tom ma Harry pustil a začal sa tváriť vážne. Asi sa mu nepáčila tá téma. „Becky, Lucas nie je dobrý chalan. Naozaj! Poznám ho a viem aký je. Nechcem aby ti ublížil. Naozaj mi na tebe záleží, preto nechcem, aby si s ním bola,“ povedal mi Harry (samozrejme po anglicky). „Harry! Lenže mne sa páči! A možno bol taký doteraz, no pri mne sa správa úplne inak! Nevidel si to, takže nemôžeš to posudzovať. A odkiaľ ho ty poznáš??“ povedala som podozrievavo. Harry sa snažil vyhýbať tejto odpovedi, a tak ma objal a povedal: „To je jedno. Prosím ťa, nerob to. Aspoň kvôli mne.“ Rozlúčil sa so mnou a šiel domov. Večer som premýšľala nad tým, ako to Harry myslel. Čo pre neho znamená „zlý chlapec“?? A odkiaľ ho vôbec pozná??!