8. kapitola- Prvé dni v škole 5. časť
„Ach!“ povzdychla som si. Znova som musela ísť do školy. Dala som si na raňajky aspoň jogurt a nastúpila do auta. V aute som ešte spala, až kým sme nedošli pred školu. V škole som sa snažila nájsť Harryho, no namiesto toho som našla niekoho iného! Lucasa!! Čo tu ten robí? Nie!! Zrazu mi všetko začalo do seba zapadať ako puzzle. Harry ho pozná zo školy! Prečo mi to nepovedal. Nechcela som aby si ma Lucas všimol, a tak som sa skryla za skiňu. No, už bolo neskoro. Lucas zamieril priamo za mnou. No v tom mu do cesty vošiel Harry. To tu musel prísť práve teraz?! Harry sa naňho naštvane pozrel a povedal: „Lucas, get out!“ To znamená: „Lucas vypadni!“ No ja som sa za Haroldom rozbehla a povedala som mu: „Prestaň! Veď ti nič neurobil.“ „Mne nie, ale tebe niečo urobí a to nedovolím,“ chytil ma za ruku a odviedol ma do triedy. No, mňa Lucas lákal. Tak som sa cez prestávku vyparila z triedy. Chcela som nájsť Lucasa. „Au!! Nevieš dávať pozor?!“ naštvane som povedala, lebo niekto do mňa narazil. Neuveríte kto to bol! No, vlastne uveríte....Lucas! Usmial sa a povedal: „Sorry...Becky.“ Ja som bola v siedmom nebi. Lucas je nádherný. Nejak sa ku mne podozrivo približoval a ja som sa vôbec nebránila! Áno! Je to tak! Pobozkal ma! A povedal mi, že som nádherná a nevie na mňa prestať myslieť. Ja som to cítila tak isto. Takže sme spolu. Lucas ma bol odprevadiť pred triedu. Išli sme ruka v ruke. Nechcela som aby to Harry vedel, takže sme sa rozlúčili za jednou chodbou tesne pred triedou. No, v tom si nás všimol Harry. čo tu ten sakra robí??!! Keď nás uvidel naštval sa a odišiel. Rozbehla som sa za ním a kričala, nech zastaví. Celý deň so mnou nekomunikoval. Vždy keď som sa približovala k jeho lavici odišiel urazene z triedy. Prečo mi to robí?! Večer som mu napísala desať SMS. No on ani na jednu neodpísal! Bola som z toho celého nervózna! Nesmiem stratiť Harryho!! Na ďalší deň ráno som za ním okamžite pribehla. Harry sa snažil utiecť, no ja som ho dobehla a silno som ho chytila za ruku: „Harry! Prečo mi to robíš? Veď sa predsa nič nedeje.“ Harry bol ticho. „Je síce pravda, že chodím s Lucasom, ale ty nemáš pravdu. On nie je taký. Je milý a dobrý! Neodsudzuj ho! Veď ho nepoznáš!“ povedala som mu rýchlejšie, než by mi stihol utiecť. No to však už Harryho naštvalo: „Ty ho nepoznáš Becky!! Ja s ním chodím do školy už dva roky!! A viem čo je zač!! Chodil už z každou babou v tejto škole. A ty si jeho nový objav. A každú iba využil! Ja nechcem aby si skončila tak isto! Mne na tebe záleží. Snažil som sa ťa chrániť, hovoril som ti stokrát, že si s ním nemáš začať! No ty si ma neposlúchla! Nič mi nevysvetľuj. Mňa to proste štve. A ty na to prídeš!“ odtrhol sa odo mňa a šiel do triedy. Znova som si pomyslela, že to len Harry žiarli a nechala som to tak.
Konečne sa nám skončila šiesta hodina a to znamená, že ideme domov! Bola som taká nadšená až kým som si niečo nevšimla! Keď som si išla odložiť veci do skrinky videla som ako sa Lucas bozkáva s inou!! Ako to??!! Veď dnes sa predsa bozkával so mnou! Je to idiot! Harry mal pravdu! Rozplakala som sa a utiekla som. Nevedela som kde mám ísť. Ihneď ma napadol Harry. Musím sa mu ospravedlniť.
Cŕŕŕn. „Ahoj Becky...“ nestihol ani Harry dopovedať a už som sa naňho hodila. Teda, objala som ho a rozplakala sa. „Bozkával sa s inou však??“ skonštatoval Harry. „Ako si to vedel??“ povedala som prekvapene. „Vieš Beck, ja ho na rozdiel od teba poznám! A toto robil každej babe,“ uškrnul sa Harry. A toto mi dodalo silu! Utrela som si slzy a povedala si, že on za to nestojí! „Tak potom zistí, že Rebeccu ťahať za nos nebude! Ja mu to ešte zrátam! Ja som levica (znamenie Lev), takže takí chalani ako Lucas majú smolu!“ zasmiala som sa spolu s Harrym.
Bolo ráno a ja som sa tešila na pomstu! Lucas ešte nezažil to čo zažije! Zaujímavé však bolo, že pred školou ma čakal Harry. „Čo tu robíš?? Veď vždy ma čakáš až v triede,“ poznamenala som. Harry s úškrnom odpovedal: „Toto si predsa nenechám ujsť!!“ Zasmiala som sa a vošla dnu. Začala som hľadať Lucasa. Keď ma uvidel povedal: „Čau láska. Ako sa máš srdiečko?“ Ja som sa len usmiala a odpovedala: „Za chvíľku sa budem mať oveľa lepšie srdiečko!“ Vlepila som mu facku. Keď to Harry uvidel začal sa smiať. Lucas len otvoril ústa dokorán. „Vieš srdiečko, ja nie som naivná! Ja som ťa včera s tou kráskou videla ty jeden sukničkár! A ja nie som ten typ človeka, že to nechám tak! Takže je koniec! Láska!“ povedala som ironicky a odišla. Ešte som mu stihla poslať aj vzdušnú pusu. Harry mal z toho poriadnu zábavu. A ja som bola spokojná. Lucas má to čo si zaslúžil! No, v Anglicku sa človek fakt nenudí!
O dva mesiace neskôr...
Už sú to dva mesiace a dva týždne čo som v Anglicku. Pomaly už začínam zabúdať slovenčinu! Našťastie ma do nej späť uvedie Jess, keď s ňou skypujem. Nič sa nezmenilo. Stále som voľná, Harry je stále môj najlepší kamoš, chodím do školy, bývame v dome....naozaj sa nič nezmenilo!! Možno mi už chýba ten adrenalín, ktorý som zažívala na Slovensku....asi niečo začnem robiť! Nájdem si brigádu!! To je super nápad, aspoň sa nebudem nudiť! Išla som do kuchyne, zobrala prvé noviny a otočila na stranu, kde sú vypísané všetky brigády......a hneď som niečo aj našla. Práca v rýchlom občerstvení („fastfood“). Budem pracovať s jedlom, to je super! Našla som si tú ulicu a rozhodla sa, že tam zájdem. Šla som tam pešo, lebo bolo to tu celkom blízko pri našom dome. No.....až tak blízko zase nie, lenže to som zistila až po polhodine hľadania tohto fastfoodu. Hľadala som majiteľa fastfoodu a tak som sa to spýtala nejakej brunetky: „Prosím ťa, ty tu pracuješ však, nemohla by si ma zaviesť za vedúcim, hľadám si tu prácu,“ povedala som milo. „Veď ty si Becky! Pamätáš si ma?? Som Marry!“ povedala s radosťou brunetka. Až teraz som si všimla, že je to naozaj Marry. Marry je jedno z dievčat, ktoré chodilo s Lucasom: „Aha, tak ahoj Marry. Odvedieš ma prosím ťa za tým vedúcim??“ „Oh, áno prepáč,“ povedala Marry. Klop, klop, klop. „Dobrý deň pán McRayen, volám sa Rebecca Paulo a chcela by som tu pracovať,“ povedala som odhodlane. Pán McRayen bol približne štyridsať ročný pán z hnedými vlasmi a okuliarmi: „Prosím Rebecca sadnite si. A teraz mi prosím vás povedzte dôvod a všetky ostatné potrebné informácie.“ Hlboko som sa nadýchla a dúfala, že netrepnem nejakú blbosť: „Volám sa Rebecca Paulo, mám 16 rokov a študujem na strednej škole v Holmes Chapel. Som zo Slovenska a bývam tu dva mesiace. Som veľmi zodpovedná a spoľahlivá.“ Pán sa zamračil a povedal: „Potrebujeme, nejakých nových brigádnikov, lebo toto je fast food a zatiaľ mám pocit, že to je slow food, lebo tu máme málo zamestnancov. Povedala si, že si zodpovedná a spoľahlivá. Tak urobíme malú skúšku. Ak tu do týždňa zariadiš to aby tu začalo chodiť veľa ľudí beriem ťa a zvýšim ti plat, ak nie tak nič z toho.“ Súhlasila som! Vedela som, že na takéto organizačné veci som dobrá. Podali sme si ruky a ja som šla domov. Cestou som rozmýšľala ako tam dostať nových ľudí.